ČASŤ PRVÁ:
Keď sme sa rozprávali pred rozhovorom, povedali ste, že deti sa rokmi ani tak veľmi nezmenili, ale menia sa skôr rodičia. Čím to je?
Na rodičov sa kladú často veľké očakávania v kontexte výchovy. Ďalším sprievodným javom súčasnosti je pretlak informácií. Ak si matka nevie dať v nejakej situácii s dieťaťom rady, tak často hľadá poradenstvo prostredníctvom internetu. Niekedy sú tieto informácie skôr kontraproduktívne či protichodné. Rodičia majú často zmätok z toho, ako by mali v tej-ktorej situácii reagovať. Máme v súčasnosti naozaj pretlak informácií a rád, a nie všetky sú, samozrejme, paušálne uplatniteľné. Vidím problém v kvantite informácií, ktoré zasiahli aj iné oblasti, nielen rodičovstvo.
Mnohí lekári sú nahnevaní, že si pacienti zdravotné príznaky a choroby hľadajú na internete. Je toto problém aj vašej psychologickej praxe?
Stáva sa to. Rodičia sledujú rôzne internetové portály či diskusné fóra. Maminy mi zvyknú vysvetľovať veci, ktoré čítali či vyskúšali na dieťati. Väčšinou reagujem protiotázkou, ako im táto stratégia funguje. Zvyknú odpovedať, že stratégia z internetu nefunguje, preto navštívili mňa ako detskú psychologičku. To, že im ich výchovné metódy nefungujú, zisťovali pomerne dlho. V tejto súvislosti mne osobne poradila moja mama. Pri mojom vlastnom dieťati mi vysvetlila, že stačí viac cítiť a menej myslieť. Mne osobne to veľmi pomohlo. Ak som sama mala v hlave nejaké otázniky v oblasti výchovy, tak som si na toto spomenula. Intuitívne rodičovstvo je niečo, na čo zabúdame. Viac sa obraciame na rôzne fóra a diskusie ako na vlastný rozum, no najmä cit.
Vyriešili by sa teda problémy s deťmi, ak by boli matky viac intuitívne a konali na základe pocitov, a nie vždy iba na základe rozumu?
Myslím si, že je veľmi osožné mať nastavené senzory na vlastné dieťa. Cítiť a vnímať dieťa a jeho potreby. Často sa stretávam s tým, že rodičia popri svojich všetkých povinnostiach nemajú na dieťa čas. Veľakrát robia veci s najlepším vedomím a svedomím. Robia to najlepšia, ako vedia. Lebo doba je taká, aká je. Popri všetkých povinnostiach, ktoré dnes dospelí musia zvládať, by však mali mať nastavené senzory na svojho syna alebo dcéru.
Hovorí sa, že osobnosť dieťaťa sa formuje do jeho troch rokov. Je takisto dôležité, aby dieťa videlo pri sebe oboch rodičov. Je obdobie do troch rokov skutočne také podstatné? Malo by dieťa dostať od svojich rodičov v tomto veku veľa lásky a nehy?
Nie je to o tom, že by som si to myslela. Ono to tak v skutočnosti je. Okrem toho, že som psychologička, zaoberám sa neurofyziológiou mozgu. A toto sú veci, ktoré sú skutočne dokázané. Väzba medzi deťmi a rodičmi je determinujúca na celý život. Prvé dôležité obdobie v živote dieťaťa je do prvého roku. Toto obdobie je najviac formatívne a dovolím si povedať, že z radov laickej verejnosti aj najviac opomínané. Lebo ľudia si myslia, že veď je to len bábätko, ktoré si nebude nič pamätať. Ďalšie formatívne obdobie je do troch rokov, keď sa dá ešte veľa vecí postíhať. Do takých šiestich rokov ako keby bola osobnosť dieťaťa viac-menej vykryštalizovaná.
Pomáha deťom, ak je matka citlivá, nežná a nie je chladná? Je srdečnejšia žena lepšou matkou?
V psychológii existuje odborný termín – „dosť dobrá matka.“ Psychoanalytik Donald Winnicott ho vyslovil v prvej polovici dvadsiateho storočia prvýkrát. Myslím si, že toto je niečo, čo zahŕňa faktory, ktoré ste vymenovali. Neexistuje nič také ako perfektný rodič, dostatočne dobrý rodič stačí. Nie je dôležité, či budem mať povysávané alebo umyté okná, ale je pre mňa veľmi dôležité, ako sa bude mať moje dieťa. Žena by mala poskytovať základný bezpečný priestor a v prvých mesiacoch byť plne zaujatá potrebami svojho dieťaťa. Keď sa mi narodil syn, tiež som nevedela, či si mám ako prvé umyť zuby, ísť na záchod alebo sa osprchovať. Bežne sa stávalo, že som svoju potrebu musela potlačiť na úkor toho, že syn plakal a chcela som ošetriť jeho – fyzicky aj emočne. Je jasné, že niekedy sa to nedá vyplniť. Ak je pomer jednoznačne vo vyššej miere v prospech dieťaťa, je to v poriadku. Ak však nechám dieťa vyplakať, lebo si „trénuje pľúca“, tak to úplne v poriadku nie je…
Existovalo množstvo názorov, ktoré tvrdili, že najdôležitejšia pre zdravie dieťaťa je spokojná matka... Zrejme sú však dôležití aj spokojní rodičia. Dieťa predsa len vníma aj otca a rovnako ako mamu ho potrebuje. Môže byť problémom pre dieťa, ak vyrastá iba s matkou a chýba mu mužský vzor?
Situácia veľmi závisí od toho, ako to má daná mama v sebe nastavené. Ak sa aj náhodou stane, že žena ostane s dieťaťom sama, tak sa treba pozrieť na to, aký je jej vzťah s otcom dieťaťa. Lebo obraz otca ako mužskej osobnosti je z vývinového hľadiska veľmi dôležitý. Ide totiž o perspektívu, ako to bude mať potom dieťa nastavené vo vzťahoch. Ide o to, aké spätné informácie deti dostávajú od matky (ale i v opačnom smere o matke od otca). Či vie mama udržať povedomie o otcovi ako o človeku, ktorý má dieťa stále rád a záleží mu na ňom, alebo skĺznu do vzájomných bojov v domnelej viere, že ide o dobro ich dieťaťa. Prekročiť vlastný tieň dá zabrať. Toto je téma, ktorú so svojimi klientmi často riešim.
Veľa vzťahov sa končí rozchodom alebo rozvodom. Dajú sa pred deťmi uchovať situácie, že aj naďalej ostávajú milujúcimi rodičmi, hoci nie sú spolu? Môžeme rozvod zvládnuť tak, že dieťa z toho vyjde nepoškodené?
K určitým zmenám dochádza na sto percent. Ale k nejakým zmenám by, samozrejme, prišlo, ak by ten pár zostal spolu a bolo by to úplne nefunkčné. To už závisí naozaj len od toho, či majú rodičia nastavené senzory na svoje dieťa a vedia vnímať jeho procesy aj v rámci rozvodového konania a po rozvode. Ide tiež o to, ako nabehnú na fungovanie, ak už nebývajú spolu. Senzory na deti treba však mať nastavené aj vtedy, ak dvojica spolu ostala. K patologickým zmenám môže dochádzať bez ohľadu na rozchod alebo rozvod. Ak pár spolu ostane len kvôli deťom, no rodinný systém je nefunkčný, tak bývajú zmeny oveľa viac devastačné, ako keby sa rozišli.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NÁJDETE TU:
