Kráľovná sa zaslúžila o udržanie monarchie v čase mnohých „kráľovských kríz“, vrátane abdikácie Edwarda VIII. a smrti princeznej Diany. Pomenovanie kráľovná matka vzniklo so zámerom, aby sa predišlo zámene so svojou dcérou, kráľovnou Alžbetou II. Verejnosťou bola obľúbená a vďaka jej nezlomnému duchu si vyslúžila prezývku „Usmievavá vojvodkyňa“.
Odvaha už od detstva
Malá Alžbeta sa učila doma za pomoci vychovávateliek až do veku 8 rokov, keď následne začala navštevovať súkromné školy v Londýne. V 13 rokoch úspešne zložila Oxfordskú miestnu skúšku. Na Alžbetine 14. narodeniny sa začala 1. svetová vojna a jej rodinný dom, zámok Glamis, sa stal nemocnicou. Aj keď bola v tej dobe na úlohu zdravotnej sestry príliš mladá, pomáhala rodičom a bola so styku s vážnymi zraneniami či dokonca smrťou.
Možno aj preto sa vojny nebála a to dokonca ani vtedy, keď bola ''na čele'' krajiny. Kráľovná sa preto tešila veľkej obľube - sčasti umocnenou jej činmi počas druhej svetovej vojny, keď odmietla opustiť Londýn počas nemeckých náletov, dokonca aj po aj po bombardovaní Buckinghamského paláca. Mnohí jej pripisujú zásluhy za to, že udávala tón modernej britskej monarchii, pretože zmiernila formality a vytvorila bezprecedentný vzťah s verejnosťou.
Vydala za Alberta (ktorý sa po abdikácii brata Edwarda VIII. stal kráľom Jurajom VI.), vojvodu z Yorku, ktorý bol druhým synom kráľa Juraja V. Albert však trpel koktaním, ktoré mu pridávalo na jeho neistote či hanblivosti. Alžbetina neochvejná podpora prispela k tomu, že sa premenil na sebavedomého a veľmi rešpektovaného panovníka – totiž práve na manželkino naliehanie vyhľadal odbornú pomoc kvôli jeho problém s koktaním.