Snažím sa. (smiech) WhatsApp zvládam, viem si vyhľadať informácie, ale niekedy potrebujem poradiť. Stále sa napríklad učím lepšie fotografovať. Keď vidím, čo dokážu s fotografiami moje kamarátky, hovorím si, že aj toto sa ešte musím naučiť. Technika ide neuveriteľne dopredu.
Keď sa dnes obzriete za svojím životom, čo pre vás televízia znamená?
Som nesmierne šťastná, že môžem pri jej výročí spomínať na ľudí, s ktorými som začínala ešte pri čierno-bielom vysielaní. Boli to fantastickí odborníci a ľudia, ktorí televízii odovzdali obrovský kus svojho života. Som rada, že televízia pokračuje v tom, čo oni – a napokon aj my – kedysi začali. A som na to hrdá. Myslím si, že televízia je magické médium, ktoré len tak nezostarne a stále bude priťahovať ľudí. Stále bude mať svoje miesto, pretože nám prináša informácie, kultúru, šport, zábavu a predovšetkým príbehy ľudí.
A čo by ste na záver odkázali ľuďom?
Aby boli na seba milí. Aby na seba dávali pozor a starali sa jeden o druhého. Želala by som každému, aby mu vždy nový deň priniesol nádej, silu do ďalších krokov a pokoj. Ja sama ďakujem Najvyššiemu za to, že mi dal energiu a silu bojovať aj teraz. Aby som mohla byť stále v živote lepšia a predovšetkým zdravá. Pretože o zdravie teraz veľmi bojujem. Ale nevzdávam sa.
Hovoríte, že aj staroba je napriek svojim ťažkostiam dar. Prečo?
Pretože nie každý sa jej dožije. Staroba môže byť ťažká, samozrejme. Ale zároveň je úžasným darom. Môžem spomínať na to, čo som zažila, na ľudí, ktorých som stretla, na miesta, ktoré som videla. Môžem o tom rozprávať. Keď človek vidí, koľko mladých ľudí odchádza zo života príliš skoro, uvedomí si, že každý ďalší rok je vlastne dar. Ja mám krásne spomienky a som za ne vďačná.
