Tvorba je pre Nelu zároveň spôsobom, ako spracúvať vlastné emócie a skúsenosti. V rozhovore spomína aj komentár človeka, ktorý jej odkázal, aby si išla liečiť svoje traumy niekam inam. Jej reakcia bola úplne opačná. Na otázku, kam by teda mala svoje emócie dávať, odpovedá priamo: „A kde inde, že vlastne pre mňa je to terapia.“ Hudba a písanie sú podľa nej spôsob, ako zo seba dostať to, čo človek prežíva. „Keď ťa to trápi, vypíš to alebo povedz to nahlas,“ vysvetľuje. Zároveň pripomína, že práve z náročných období často vznikajú tie najsilnejšie umelecké diela. „Všetci umelci... napísali najväčšie hity vo svojich najhorších obdobiach,“ hovorí. Preto nechce svoju tvorbu oddeľovať od vlastného života. „Je to môj život. O čom mám preboha akože spievať?“ pýta sa.
Najväčší pochybovač?
Napriek tomu, že dnes presne vie, čo chce, stále má v sebe jednu pochybnosť. Nejde však ani tak o hudbu samotnú, ako skôr o otázku, či jej publikum uverí, keď sa po čase vracia k spevu a vlastnej tvorbe. „Ja mám jediné a to je ten jeden pochybovač... či mi to ešte akoby uveria,“ priznáva. Uvedomuje si totiž, že veľká časť verejnosti ju vníma predovšetkým z televíznej obrazovky. „Hudba možno... nie je tam 250 hitov... nevnímajú ma nejak extra z rádií, ale vnímajú ma z televíznej obrazovky. Tak vlastne ja mám len toto, že či ich ešte dokážem akože presvedčiť,“ vysvetľuje.
