Ťažké obdobie nebolo spojené iba s bývaním a peniazmi. Ďurica hovorí aj o šikane a tlaku, ktorý zažíval počas futbalovej cesty. Niektorí spoluhráči mu dávali pocítiť, že medzi nich nepatrí, a jeho sebavedomie dostávalo zabrať. Napriek tomu si postupne vytvoril vlastný spôsob, ako sa s tým vyrovnať: „Vždycky to bolo len o mne. Moja cesta bola len o mne a ja som si vytýčil ten cieľ.“ Namiesto toho, aby svoju energiu venoval ľuďom, ktorí mu neverili, rozhodol sa sústrediť na seba: „Ja som sa rozhodol na sebe pracovať.“
Každý deň chcel byť lepší
V jeho prípade nešlo o jeden veľký okamih, ktorý by všetko zmenil. Bola to každodenná práca: „Bola to dennodenná práca, ale byť stále vždycky lepší, ako som bol včera.“ Veľmi dôležitá preňho bola aj rada od otca, ktorú si niesol celou kariérou: „Každý deň som robil veci navyše. To, čo ma otec aj učil. Že vždy rob viac, ako robia ostatní.“ Práve táto tvrdohlavosť a ochota robiť viac sa stali súčasťou jeho cesty k profesionálnemu futbalu.
