Ja jednoznačne uprednostňujem more. Nemám však rada preplnené pláže. Najlepšie sa cítim na pokojnom mieste, kde je málo ľudí, alebo som tam úplne sama. Musím však priznať, že občas chodievam na dovolenku aj sama. Môj manžel je v tomto veľmi tolerantný a vie, že po náročnom období si potrebujem od všetkého na pár dní úplne oddýchnuť. Tento rok mi to, žiaľ, nevyjde. Okrem filmu ma čaká ešte niekoľko repríz predstavenia Utopenci v DPM, zájazdy, a dokonca idem aj do Poľska na workshop vzdelávať sa. Leto mám naozaj veľmi nabité. Mne však niekedy stačia aj tri dni vo wellness, aby som si oddýchla.
Nemáte problém byť sama so sebou?
Vôbec nie! Ja doslova zbožňujem ticho. V tichu najlepšie oddychujem. Ľudia sa ma často pýtajú, akú hudbu rada počúvam. Pravdupovediac, ja mám najradšej práve ticho.
Veľa ľudí si nevie predstaviť ísť niekam úplne sám...
Ja to mám veľmi rada. S manželom síce chodievame aj na spoločné dovolenky – tento rok sa chystáme do Chorvátska, ale radi si robíme aj spontánne výlety. Keďže pracuje v Česku, spoločného času nemáme veľa, a preto si ho vážime. Veľmi radi navštevujeme galérie. Manžel miluje výtvarné umenie a ja sa pri ňom vždy niečo nové naučím.
Črtá sa vám aj nejaký nový televízny projekt?
Niečo sa rysuje, ale už viackrát sa termín posúval. Momentálne to vyzerá na január, tak uvidíme. Úprimne, s televíznymi projektmi som asi nikdy nemala veľké šťastie. Aj sama si občas kladiem otázku prečo, ale neberiem to tragicky. Mám totiž prácu, ktorá ma nielen živí, ale aj nesmierne baví.
Popri herectve aj učíte. Čomu sa venujete?
Učím na Vysokej škole múzických umení. Okrem toho sa venujem individuálnym konzultáciám s ľuďmi, ktorí chcú pracovať so svojím hlasom. Pomáham napríklad manažérom, ľuďom z biznisu či všetkým, ktorí potrebujú lepšie prezentovať svoje myšlienky. Učia sa vnímať svoj hlas, správne ho používať a autenticky komunikovať.
To znie veľmi zaujímavo.
Je to krásna práca. S kolegyňou Zuzkou Ďurčekovou máme spoločný projekt NA STAGE!, zameraný na prezentačné zručnosti. Spájame prácu s hlasom s tým, ako dokáže človek svoju myšlienku podať presvedčivo a prirodzene. V septembri s týmto projektom cestujeme do Grécka. Účastníci budú niekoľko dní pracovať v prírode, učiť sa lepšie pracovať so svojím hlasom a rozvíjať prezentačné schopnosti. Zuzka má viac ako 25 rokov skúseností z kreatívneho priemyslu a dnes pôsobí aj na Katedre manežmentu na VŠMU. Spolu organizujeme workshopy v Bratislave aj v zahraničí a veľmi nás teší, že o ne rastie záujem.
Pri všetkých týchto aktivitách vám zostáva čas aj na seba?
Práve to som sa musela naučiť. Moja mladšia kolegyňa Janka Kovalčiková mi raz povedala: „Lenka, do kalendára si musíš napísať voľno a nič si na ten deň neplánovať.“ Odvtedy to naozaj robím. Keď mám v kalendári napísané voľno, jednoducho si tam už nič nepridám. Vtedy idem na masáž, do wellness alebo si len doprajem ticho. To je môj skutočný oddych.
Čo robíte, keď si chcete naozaj oddýchnuť?
Oddychujem viacerými spôsobmi. Minulý rok som napríklad začala háčkovať a úplne som tomu prepadla. Práve teraz pripravujem väčší projekt na vianočné trhy. Chcela by som spolu s kolegami zorganizovať charitatívny predaj háčkovaných čiapok a výťažok venovať na dobrú vec.
Háčkujete len pre charitu alebo aj pre rodinu?
Samozrejme, aj pre rodinu. Všetci už odo mňa dostali čiapky. Majú ich moje vnúčatá, deti, kolegovia z Divadla Aréna, z predstavenia Klinika Betty Fordovej, a dokonca aj kamaráti mojich detí. Dá sa povedať, že každá partia, s ktorou spolupracujem, už nosí moje čiapky.(smiech)
To už znie ako vlastná značka.
(Smiech.) Áno, pomaly to tak vyzerá. Veľmi ma to baví, a zároveň mi to neuveriteľne pomáha upokojiť myseľ. Je to pre mňa obrovský relax. Keď napríklad na niekoho čakám, nesedím so založenými rukami ani nepozerám do mobilu. Jednoducho vytiahnem háčik a háčkujem.
Kto vás naučil háčkovať?
Je za tým celkom úsmevný príbeh. Minulé leto som organizovala workshop v Cigelke, (mimochodom už 7. ročník Cigelka Kontext), a počas neho som si vážne narazila koleno. Skončila som dokonca v nemocnici a hneď na druhý deň som mala odletieť sama na dovolenku do Kanady za kamarátkou. Volala som jej, že máme po turistike, pretože s kolenom nikam nevyjdem. Ona mi povedala, že nevadí, vymyslíme niečo iné. Keď však prišla po mňa na letisko, krívala aj ona. Hodinu pred mojím príletom si totiž zlomila palec na nohe. Tak sme zostali dve "nepojazdné" kamarátky s desiatimi dňami voľna pred sebou. Keďže býva na nádhernom mieste obklopenom prírodou, vôbec nám to neprekážalo. A práve tam ma naučila háčkovať. Je totiž veľmi šikovná umelkyňa, a ja sa jej schopnostiam nevyrovnám. Keď som sa po desiatich dňoch vracala lietadlom späť do Viedne, počas jedného letu som uháčkovala svoj prvý šál a prvú čiapku. A viete, čo bolo zaujímavé? Do lietadla vám háčik zoberú, ale ihlice nie.
