Hilaria otvorene hovorí, že život s poruchou príjmu potravy ju oberal nielen o radosť z jedla, ale aj o bežné medziľudské vzťahy: „Nechcem takto žiť. Som nešťastná. Nemôžem mať dobré vzťahy, nemôžem mať dobré priateľstvá, nemôžem ísť s ľuďmi na večeru. Je to nesmierne stresujúce.“ Veľkým impulzom na uzdravenie bola podľa nej túžba založiť si rodinu. Nechcela totiž, aby si jej deti osvojili rovnaké vzorce správania. Ešte pred materstvom preto intenzívne pracovala na svojom vzťahu k jedlu aj vlastnému telu. Pomohlo jej podľa vlastných slov aj ADHD, ktoré ju dokázalo sústrediť na proces uzdravovania.
Iný prístup k jedlu
Dnes je mama siedmich detí presvedčená, že zákazmi sa zdravý vzťah k jedlu budovať nedá: „Snažím sa svoje deti povzbudzovať. Rozprávame sa o sile a o tom, ako sa po jedle cítia.“ Aj keď priznáva, že nie je nadšená, keď deti siahnu po menej zdravých potravinách, nechce, aby jedlo bolo spojené s pocitmi viny. „Nekarháme ich za to. Je to o rovnováhe. Jedzte prevažne kvalitné potraviny, ale občas si pokojne otvorte aj zmrzlinu a doprajte si ju. Dôležité je vnímať svoje telo,“ dodáva.
Hilaria Baldwin o svojich skúsenostiach prehovorila už vo svojej knihe The Living Clearly Method, no dnes zdôrazňuje, že najväčšou zmenou bolo prestať sa sústreďovať na číslo na váhe. Namiesto vzhľadu sa naučila sledovať, ako sa cíti, koľko má energie a čo jej telo skutočne potrebuje. Práve tento posun označuje za najdôležitejší krok na ceste k uzdraveniu.
