Nela Pocisková (35) prežíva jedno z najsilnejších období svojej kariéry. Po vydaní nového albumu Nedokonalá otvorene hovorí o prijatí samej seba, tlaku verejnosti aj o tom, prečo už netúži byť perfektná. V rozhovore pre RYTMUS ŽIVOTA prezradila aj to, ako ju dojalo spontánne vystúpenie dcéry Lianky (8), čo jej dala šou Let‘s Dance a v čom podľa nej spočíva tajomstvo harmonického vzťahu s dlhoročným partnerom Filipom Tůmom (48).
Nelka, album Nedokonalá je konečne vonku. Aké pocity vo vás prevládali počas jeho krstu?
Veľká tréma a zodpovednosť, aby všetko dopadlo dobre, ale aj radosť, že sa to naozaj deje a že moje ďalšie hudobné dieťa prišlo na svet. Krajší pocit nepoznám! Moja tvorba je pre mňa sloboda vyjadrenia sa bez toho, čo sa odo mňa očakáva, a to je ten najúžasnejší pocit na svete.
Na pódiu bolo vidieť, že ste boli veľmi dojatá. Bol to pre vás jeden z najemotívnejších večerov kariéry?
Určite jeden z tých najsilnejších. Keď niečo tvoríte dva roky, postupne sa to skladá a necítite vôbec veľký výsledok, iba odhodlanie, snahu a cieľ. A následne, keď vyjde album a ja si ho vypočujem v aute od začiatku do konca – moju tvorbu, moje texty, moju hudbu, môj projekt, ktorý som vytvorila – je to neopísateľný pocit.
Veľký ohlas vyvolalo aj vystúpenie s dcérkou Liankou. Aké to bolo zaspievať si s ňou pred publikom? Očividne zdedila umelecké gény, má rada pozornosť a vystupovanie?
Priznám sa, že toto sme netrénovali. Len tak som sa jej deň predtým opýtala, či by sa nenahnevala, keby som ju vzala spievať, a ona povedala, že vôbec. Prvýkrát držala mikrofón v ruke a zaspievala celú skladbu. Padla mi sánka, a tak trošku ma to odpálilo. Nečakala som takýto výkon. Bola som absolútne dojatá! Ak by ju to malo baviť, samozrejme, podporovať ju budem vo všetkom.
Vidíte v nej skôr speváčku, herečku alebo ju zatiaľ nechávate objavovať vlastnú cestu?
Vidím v nej ju. To, čo bude chcieť ona. Zatiaľ ju baví tenis a gymnastika, ide športovou cestou, ale rada sa hýbe, spieva a má v sebe určite entertainerku (pozn. red. zabávačku). Takže uvidíme, kam ju jej cesta zavedie.
Ak by sa o pár rokov chcela prihlásiť do talentovej súťaže, podporili by ste ju?
Podporím ju vo všetkom, čo ju bude robiť šťastnou. Ale v prvom rade sa bude vzdelávať.
A čo Hektor? Zdá sa, že je skôr po otcovi alebo po mame?
Dumavý po mame a odhodlaný a sebavedomý po ockovi. Citlivý a silný chlapec. Baví ho futbal a k umeniu zatiaľ veľmi neinklinuje. (smiech)
Aké hodnoty sa snažíte deťom odovzdať predovšetkým?
Chceli by sme, aby z nich vyrástli slušní a šťastní ľudia. Nech majú dobré vzdelanie, ktoré im nikto nevezme, slobodné kritické myslenie a vzájomnú toleranciu. Nech si idú za svojimi snami a nech vedia, že každý jeden sen aj niečo stojí.
Čo pre vás symbolizuje názov albumu Nedokonalá? Našli ste si cestu k väčšej životnej pohode a prijatiu samej seba?
Áno, presne tak. Celý život chcem byť vo všetkom dokonalá a pocit slobody cítim v tom, že už viem, že nemusím a ani nie som. Pretože dokonalosť neexistuje. Nikto z nás nie je dokonalý, a práve to nás robí jedinečnými. Ani v umení neexistuje dokonalosť. Umenie nie je pretekanie sa ani súperenie, je to subjektívny názor každého jedného z nás. A práve toto prijatie mi prinieslo obrovskú dávku slobody.
Ktorá skladba z albumu je pre vás najosobnejšia a prečo?
Je ich tam viac. Najosobnejšia je venovaná deťom, pretože oni sú pre mňa všetko. Druhá najvýpovednejšia je určite #Nedokonalá, keďže ľudia majú potrebu vás súdiť. Ja v nej spievam, že keby ste ma chceli súdiť, už sa nehnevám. Ľudia si myslia, že ma poznajú, vedia, aká som, a majú predsudky. Ale nikto z nich ani len netuší, čím som si prešla a čo ma to stálo. Tieto dve skladby považujem za najosobnejšie.
Naposledy sme sa rozprávali počas Let‘s Dance. Dnes už máte od súťaže odstup. Ako hodnotíte svoje účinkovanie?
Som zaň vďačná, úprimne. Veľmi rýchlo to všetko beží, mám pocit, že ani nestíham vstrebávať. Vnímam to ako ďalšiu skúsenosť mojich hraníc a toho, čo dokážem a ako viem znášať tlak. Samozrejme, chcela som ísť čo najďalej. Trochu som mala pocit, že sme mohli ukázať ešte viac, ale všetko je tak, ako má byť. Bola pre mňa česť byť súčasťou toho projektu, aj keď bol najťažší za posledné obdobie.
Bolo vaše vypadnutie prekvapením? Predsa len, ste známa tým, že na seba kladiete vysoké nároky.
Od začiatku som vedela, na čom som, iba som to nekomunikovala. Čiže nie, nebolo to prekvapenie. Čakala som to a všetky kolá predtým tomu nasvedčovali. Dnes už to nie je iba o mne a mojom tancovaní, v tejto hre bolo toho oveľa viac, čiže ja som s tým viac-menej rátala. Aj keď, samozrejme, v kútiku duše moja súťaživosť dúfala, že sa dostaneme čo najďalej.
Čo vám tanečná šou dala do života okrem nových skúseností?
Posunula moje hranice toho, čoho som schopná, reflektovať, ako viem znášať tlak samej na seba, ale aj očakávania druhých. Dala mi nové priateľstvá, tanečné skúsenosti a spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem.
Popri seriáli, novom albume a ďalších projektoch, ste predovšetkým mama. Ako sa vám darí skĺbiť pracovný život s rodinou?
Mám výpomoc, moju Miriam a rodinu, bez ktorých by som nikdy nemohla robiť to, čo robím. Podporu mojich najbližších. Ale už si viem rozložiť energiu viac tam, kde chcem ja a kde ju potrebujem mať. Viem si vyhradiť čas pre seba, aj keď veľmi výnimočne. Snažím sa robiť to, čo ma napĺňa, a to mi dodáva silu.
S Filipom pôsobíte aj po rokoch veľmi harmonicky. V čom podľa vás spočíva tajomstvo vášho vzťahu?
Myslím, že vo vzájomnom záujme jedného o druhého, komunikácii, kompromisoch a v tom, že sa máme úprimne radi, nech sa deje čokoľvek. Nie je tam nič extra zaujímavé, čo by som vedela povedať. Úprimná láska a rešpekt jeden k druhému.
Máte pri pracovnom nasadení vôbec čas len sami pre seba?
Nie, veľmi ho máme, ale už sme tu štyria, takže čas venujeme celej našej rodine, nie len nám dvom. Tak nejako sme do tohto stavu prirodzene sami dospeli. Filip je veľmi spoločenský tvor, potrebuje byť obklopený kamarátmi viac ako iba mnou a ja som to prijala.
Čím vás Filip dokáže aj po rokoch najviac potešiť?
Tým, že mi ráno spraví kávu. (smiech) Alebo natrie chlebík, keď ráno nestíham. Že mi napíše počas dňa niečo pekné sám od seba. Žiadne veľké veci, obyčajné maličkosti, v ktorých je krása.
