Prirodzene ma to k nim ťahá. Moje kamarátky sú často vo veku mojich rodičov. Ale aj moji rovesníci sa začínajú dostávať do veku, v ktorom sú už pre mňa zaujímaví. Ja sa tiež postupne mením. Niekedy mám pocit, že kráčam opačne.
Terapeutov teda v živote nepotrebujete, sú vašimi terapiami koncerty?
Každý koncert je terapia, lebo sa otváram ľuďom, ponúkam im svoje najvnútornejšie pocity. Tento proces je obojstranný. Mám rada koncerty. Niekedy som možno viac stand-up komik než speváčka. Tento rok koncertujeme s Nerez&Lucia častejšie po celých Čechách, lebo zakladajúci člen kapely Nerez, Zdeněk Vřešťál, v marci oslavoval 70 rokov a rozhodol sa, že celá jar sa bude niesť v duchu osláv.
Necháte sa inšpirovať a takto bude vyzerať aj vaša budúcoročná päťdesiatka?
Nechcem počuť to číslo. To sú hrozné veci (smiech).
Prepáčte, tak pri vašom budúcoročnom jubileu?
Aby som sa vyhla slovu päťdesiatka, použijem radšej 30 rokov na scéne, keďže kariéru som odštartovala niekedy v rokoch 1996-97.
Pri akých príležitostiach si zvyknete spomenúť na vášho strýka Jara Filipa?
Čím som staršia, tým častejšie. Keď píšem, uvedomujem si, že mám vo svojich melódiách podobnú melanchóliu. Tú v sebe nosia všetci potomkovia Filipovcov. Ale tiež máme v sebe nejaký „samozničujúci gén“ - ponocovanie, závislosti, žiť až nadoraz... Akurát ja mám namiesto cigariet či alkoholu a počítača, zas cukor, sacharidy a mobil. Ponocujem úspešne. Sú tri hodiny ráno a autorizujem tento rozhovor.
Stále o sebe hovoríte, že ste introvert so sklonmi k pesimizmu?
Ktorý sa naučil, že sebaprezentácia na verejnosti je extrovertná. Áno, aj preto je pre mňa ťažké chodiť na spoločenské akcie, lebo idem zo seba vydať energiu. Dobíjam sa v tichu a samote. Nie vždy je to ľuďmi správne pochopené.
Zvyknete byť zádumčivá, riešite v sebe témy, o ktorých nahlas nehovoríte?
Riešim veľa vecí sama so sebou, ale niekedy hľadám spôsob, ako o tom debatovať s niekým, kto nebýva v mojej hlave. Napríklad s mojou „úhlavnou“ kamarátkou a skvelou speváčkou kapely Viola, Zdenkou Trvalcovou, s ktorou sme na jednej vlne. Ľudsky aj hudobne. Ona je však nenapraviteľná optimistka. Ja ju teda niekedy „hádžem“ naspäť do reality a ona mi svieti na cestu v mojich „temnotách“.
Manžel ide na vašej pesimistickej vlne alebo naopak?
On je tiež veľmi veselý a bezstarostný človek. Máme to vyvážené. Ondrej je absolútny extrovert, takže v tejto branži to má oveľa ľahšie ako ja. Pritom ako skladateľ trávi veľkú časť dňa sám v štúdiu. Niekedy by sme si to najradšej vymenili.
