Divácky úspešná relácia Dámsky klub sa od septembra rozšíri o novú moderátorku, ktorou sa stane Erika Kandráčová. Bude vás päť. Čaká Dámsky klub oživenie?
Určite áno. Každá z nás prináša do relácie niečo vlastné, vrátane našej novej kolegyne Eriky. Erike držím palce. Ja si veľmi dobre pamätám na svoje začiatky. Viem, aké to boli stresy. Dodnes k tomu cítim veľký rešpekt.
Čo by rozhodne mala spĺňať moderátorka?
Za mňa je dôležité, zostať sama sebou, ako aj to, aby bol moderátorský prejav prirodzený a zrozumiteľný.
Má Dámsky klub aj po rokoch čo ponúknuť divákovi?
Určite áno. Aj po rokoch má Dámsky klub stále čo ponúknuť divákom, pretože spoločnosť sa neustále mení a s ňou prichádzajú nové témy, situácie aj príbehy. Veľmi si vážime aj spätnú väzbu od divákov, často nám píšu, čo ich zaujíma alebo čo by radi videli vo vysielaní.
Práve to nás posúva ďalej a často nás to privedie k témam, ktoré sme ešte nespracovali. A to je na tejto práci krásne — že je živá, pestrá a stále prináša niečo nové. Ja osobne mám túto prácu veľmi rada a stále ma baví hľadať nové pohľady na veci, ktoré sa dotýkajú každodenného života.
Dámsky klub v septembri tohto roka oslávi 18 rokov. Vy ste jeho súčasťou od roku 2011. Dokáže vás ešte niečo vyviesť z miery počas živého vysielania?
Živé vysielanie je vždy živé. Prináša so sebou aj adrenalín v rámci situácií, ktoré sa nedajú vopred predvídať, ale je potrebné na ne vedieť rýchlo a prirodzene zareagovať. Je to súčasť práce, ktorá si vyžaduje pozornosť a sústredenie.
Vyhľadávate vo vašom živote adrenalín?
V súkromnom živote adrenalín vôbec nevyhľadávam. Dokonca ani športy, ktoré by ho (pre mňa) mohli prinášať — napríklad kolieskové korčule či lyžovanie — nie sú pre mňa. Potrebujem mať skôr istotu a „pevné nohy na zemi“. Možno si to do istej miery kompenzujem v práci, kde je ten “adrenalín“ niekedy prirodzene prítomný.
Čo sa týka športu, veľmi rada plávam. V minulosti som sa mu venovala aktívnejšie, mala som aj dvojfázové tréningy, takže k nemu mám stále blízko.
A aktuálne milujem prechádzky. Kedysi by som nepovedala, že práve to bude moja obľúbená aktivita, ale dnes je to pre mňa forma psychohygieny. Najmä keď je spojená s prírodou a lesom, je to pre mňa veľmi dôležitý spôsob oddychu.
Sú to skôr prechádzky v spoločnosti seba samej, alebo v obklopení ľudí?
Aj sama so sebou. Dokonca mám rada chvíle, keď som sama so sebou, pretože si myslím, že sú v živote veľmi dôležité. Je to príjemná forma oddychu. A rovnako je to pekné aj v spoločnosti niekoho blízkeho — človeka, s ktorým sa dá zdieľať čas aj myšlienky, alebo aj len ticho, bez potreby rozprávať. Pre mňa je však najdôležitejší samotný pohyb a to, že si viem takto vyčistiť hlavu.
Evidujete si počet krokov napr. prostredníctvom inteligentných hodiniek?
Nie, kroky si vyslovene nepočítam. Mám síce hodinky, ktoré túto funkciu majú, ale nepoužívam ju aktívne. Skôr si občas sledujem celkový pohyb — koľko kilometrov som približne prešla alebo aký bol môj výdaj energie. Nie je to však niečo, na čo by som sa sústreďovala denne. Dôležitejšie pre mňa je, že sa hýbem a že je pohyb prirodzenou súčasťou môjho dňa.
To znamená, že ste antitechnický typ?
V tom, v čom chcem byť technický typ, v tom ním aj som, a v tom, v čom nie, tak nie som. Nie je to pre mňa oblasť, ktorú by som aktívne vyhľadávala alebo ktorá by ma nejako výrazne napĺňala.
Inteligentné hodinky však využívam v základných funkciách — najmä ako hodinky a veľmi prakticky aj na nájdenie telefónu, čo je pre mňa skvelá a často využívaná funkcia.
Považujete sa za praktického a zručného človeka?
Myslím si, že som celkom praktický a zručný človek, ale samozrejme sa stále učím nové veci a vždy sa je v čom zlepšovať.
Vo vašej práci ste pravidelne obklopená ľuďmi. Cítite, že potrebujete niekedy od všetkého a všetkých vypnúť a zatvoriť sa sama medzi štyri steny?
Mám veľmi rada ľudí, ale rovnako potrebujem aj priestor byť sama so sebou. Je to pre mňa najmä o energii — v práci ju človek prirodzene dáva von, je to živé vysielanie a neustála interakcia. Preto sú aj chvíle, keď potrebujem ticho a nechce sa mi ani rozprávať. A potom sú naopak dni, keď plynulo prechádzam z pracovných povinností a vysielania do ďalších stretnutí a kontaktu s ľuďmi.
Živé vysielanie je čarovné. Nedá sa nacvičiť, pripraviť do posledného detailu. Vždy môže zlyhať technika, ale aj ľudský faktor...
Áno, živé vysielanie má svoje čaro práve v tom, že sa nedá “natrénovať“ do posledného detailu. Vždy sa môže stať niečo nepredvídateľné, či už technicky alebo ľudsky.
Počas vysielania sa napríklad stalo, že odpadol kameraman. Sú to chvíle, keď vy síce pokračujete vo vysielaní a vediete rozhovor s hosťom, ale zároveň vnímate, že v zákulisí sa deje niečo vážne a je potrebné okamžite reagovať.
Niektorí ľudia si možno myslia, že naša práca prebieha bez väčšej prípravy, ale v skutočnosti je za tým oveľa viac práce a koordinácie. Je to neustála príprava tém, komunikácia s hosťami, premýšľanie nad obsahom a snaha priniesť divákovi čo najviac počas celého živého vysielania, ktoré trvá deväťdesiat minút bez prestávky.
Teraz vás čaká niekoľkotýždňová pauza od vysielania, tzv. letná pauza. Aké sú vaše plány na slnečné dni?
Ja nie som typ človeka, ktorý má dopredu presne naplánované veci. Skôr sa prispôsobujem okolnostiam a aktuálnym možnostiam. Verím, že leto bude príjemné a že si ho užijeme v zdraví so svojimi blízkymi.
A keď sa pýtate, aký typ dovolenky preferujem - mám rada oddychové dovolenky - najprv si viem užiť pokoj a ležanie pri mori, no po pár dňoch ma to vždy prirodzene ťahá aj spoznávať okolie, pamiatky a nové miesta.
