Ešte nakrútiť práve ten jeden film, aby som získala rekord. Scenáristi a režiséri sa ma nemusia báť, pretože im stále mám čo ponúknuť. Som typ človeka, ktorý nie je lenivý. A viem sa ešte donútiť k určitému výkonu. A keď sa mi niečo veľmi páči, potom to platí dvojnásobne. Mne sa však rola, ktorú hrám, a s ňou aj celý scenár vždy musia páčiť. Nikdy som netočila za každú cenu. Aby som rolu vzala, potrebujem sa pre ňu nadchnúť. Dôležité je nájsť si k nej nejaký vzťah. Novinári mi raz položili otázku, ako sa mi podarilo tak dobre zahrať postavu Fany alebo nejakú inú podobne náročnú divadelnú rolu. Odpovedala som, že ja som vždy začínala od topánok.
Od topánok? Že ste pomyselne postavu nejako študovali a hľadali k nej kľúč, ako ju zahrať?
Vôbec nie. Naozaj som si k úlohe získavala fyzický vzťah od topánok a samotnej chôdze. Keď to bola nejaká postava, ktorá žila na vyššom spoločenskom rebríčku, začala som ju skúšať na vysokých podpätkoch. Pretože to potom človek inak drží telo aj na skúškach. Zvyknete si na to a dáte potom tej postave určitú dôstojnosť. A ak to bola nejaká ľudová figúra, nosila som si na javisko cvičky. V tej chvíli je vaša chôdza úplne iná, je naozaj taká ľudová. Aspoň ja to takto vnímam. Ale určite to nepovažujem za všeobecný nápad alebo návod pre hercov, ako sa správne zhostiť úlohy. Každý si musí nájsť svoj vlastný kľúč k postave, ktorým si ju sám odomkne.
Keď už hovoríme o rolách, vybavilo sa mi, ako si na vás krásne zaspomínal pán režisér František Filip. Robila som s ním rozhovor k jeho 90. narodeninám a pár dní po vydaní, bohužiaľ, zomrel.
To nie je veľmi povzbudivé...
Nebojte sa, určite nenosím hercom smolu. Pán režisér Filip, bohužiaľ, podľahol covidu, bolo to v období pandémie. Napríklad Alexandru Myškovú, najstaršiu českú herečku, som spovedala pred tromi rokmi. A stále sa teší výbornému zdraviu, už má 104 rokov.
Saša Myšková je tiež môj veľký vzor.
K pani Myškovej sa určite vrátime. Ale ešte dopoviem tú svoju spomienku na Františka Filipa. Rozprával mi, že vás prvýkrát zbadal ako študent FAMU, keď vypomáhal ako asistent réžie na študentskom filme, v ktorom ste hrali. Videl vás počas prestávky pri kiosku, kde ste ho zaujali tým, s akou chuťou ste jedli špekáčik s horčicou. A s rovnakým zápalom ste vraj potom vleteli na pľac.
To je pekné. To vám môžem zopakovať, keď prídete so špekáčikom! Aj s tým veľkým gustom. František Filip sa tam rozhodol, že keď začne sám točiť, musí vás obsadzovať.
A to sa Franta rozhodol správne! Bol to jeden z najláskavejších režisérov, ktorý azda nikdy na nikoho nezvýšil hlas. Vďaka svojej povahe, ale aj vysokým profesionálnym kvalitám mal isté, že ho zaiste všetci ľudia z branže milovali. Keď niekto odíde, len málokedy sa o ňom hovorí s takou láskou, s akou dodnes ľudia spomínajú na Františka Filipa. Veď aj urobil pre televíziu toľko krásnych vecí, že všetci herci túžili po tom, aby s ním točili, a preňho boli ochotní aj zrušiť svoje pracovné záväzky. A vari nikto sa ani neopýtal na honorár, pretože keď ho obsadil pán Filip, to bola pocta a najviac, čo sa dalo v televízii dosiahnuť.
František Filip mi prezradil, že zo svojej tvorby mal najradšej seriál F. L. Věk. Ten dodnes patrí k najväčším českým televíznym klenotom. Hrali ste v ňom slečnu Lotty a počas natáčania ste si vzali za manžela Radka Brzobohatého.
Som rada, že ste F. L. Věka pripomenuli, pretože aj ja si ten seriál veľmi cením. Spomínam si, čo natáčaniu predchádzalo. A už to môžem povedať, pretože obaja aktéri tejto historky už zomreli. František Filip mal vo Čtyřkoloch chalupu. Vidíte, ešte si to pamätám, to je tá dlhodobá pamäť! Išli sme autom práve okolo tej chalupy s Radkom a ja mu hovorím: „Tu býva Franta Filip.“ A Radek povedal: „On bude robiť F. L. Věka. Toho by som aj ja veľmi rád robil!“ V tej chvíli som to otočila a išli sme do Čtyřkol. A Frantu sme navštívili. Ja som mu tam začala rozprávať, ale to už som trochu preháňala, pretože naňho to pôsobilo: „Predstav si, Franto, že Radek prečítal celého F. L. Věka!“ A na pána režiséra to urobilo taký dojem, že mu tú rolu dal. Postavu Františka Ladislava Věka mal totiž pôvodne hrať Eda Cupák (Eduard Cupák si napokon v seriáli zahral úlohu W. A. Mozarta, pozn. red.).
To som nevedela, myslela som si, že tá rola bola napísaná priamo pre Radka Brzobohatého.
Nebola. Ale to nikto nevedel. Frantovo rozhodnutie som zvrátila touto náhodou. Malo to tak byť. Je neuveriteľné, že keby sme sa s Radkom nezačali cestou takto rozprávať, to auto by som nikdy neotočila a Radek by tú svoju veľkú a nádhernú rolu nedostal. A Franta urobil dobre, že zmenil svoj názor. Pretože akokoľvek som Edu ako človeka aj herca milovala, nebol to typ takého atraktívneho muža, akým František Ladislav Věk ako postava bol. Ale Radek sa na to preveľmi hodil.
Radkovi Brzobohatému tá rola sedela. Trúfnem si povedať, že v nej pôsobil frajersky.
Radek na ľudí pôsobil naozaj takým mužným dojmom, a to aj v skutočnosti. A keď v seriáli s tou svojou dikciou hovoril „vy, mamička, vy, otecko“, pôsobilo to omnoho vierohodnejšie, než keby to predniesol Eda. Aj keď som si Edu, samozrejme, veľmi vážila a ako každá ženská som doňho bola trošičku zamilovaná... Eda, to bol idol žien! Bohužiaľ, on bol opačného názoru.
Pán Cupák mal nesmierne krásny hlas.
Nielen hlas, bol hlavne vynikajúci herec. Eda bol však aj taký, ako sa hovorí, na pomaznanie.
Dobruška, mesto F. L. Věka, teraz chystá oslavu 55 rokov od televíznej premiéry seriálu. A Miloš Schmiedberger, dvorný fotograf projektu, ktorý tam pri filmovaní strávil kus života, vydáva knihu fotografií z natáčania F. L. Věka. Mám vám tlmočiť, že by vás Miloš aj Dobruščania veľmi radi pozvali na krst knihy a zaspomínali si s vami na staré časy.
To je milé, že si na mňa spomenuli. Všetkých ich zdravím! Lenže Dobruška je pre mňa, bohužiaľ, trochu od ruky. Ďakujem im za pozvanie, ale bolo by to pre mňa už celkom náročné. V každom prípade sa na knižku, ak by mi ju poslali, budem veľmi tešiť. Budem nad ňou na natáčanie spomínať s ľahkou nostalgiou.
Teraz sa môžeme vrátiť k tej najstaršej českej herečke Alexandre Myškovej, už sme tú tému spolu načali.
Ja som nedávno počula, že Saša v zdraví oslávila už 104. narodeniny v Nórsku, kde od roku 1970 žije. Samozrejme, poznala som ju, bola to prvá žena Vladimíra Ráža. A len čo som sa to dozvedela, začala som na ňu zháňať telefónne číslo. Nebola som si istá, či sa na mňa bude vôbec pamätať. Pretože to už je mnoho rokov, čo sme sa naposledy videli. Ale ona ma príjemne prekvapila. Keď som vytočila jej číslo, hneď hovorí, ako keby sme sa naposledy počuli včera: „Nazdar, Jiřino!“ A počas hovoru som zistila, že do Čiech stále pravidelne lieta. Saša je stále plná energie, vďaka tomu je pre mňa aj taká méta. Na jej príklade, pretože žije stále tak aktívne, vidím, že ešte nemusím myslieť na – mne sa to slovo ťažko čo i len hovorí – koniec... Ako inak to však vysloviť? Krásne sme sa so Sašou porozprávali, a dokonca ma pozvala priamo k nej domov. Vraj má v Nórsku dvojizbový byt a mohla by som u nej bývať. Tam si už však odísť netrúfam. Ale veľmi dúfam, že keď Saša príde zasa na návštevu do Prahy, ozve sa mi. Veď uvidíme, čo ja viem, čo je ešte pred nami?
Saša Myšková urobila v Nórsku obrovskú kariéru. Pôsobila tam ako divadelná režisérka, a ešte donedávna aj ako vysokoškolská pedagogička. Za svoj celoživotný prínos nórskej kultúre bola dokonca ocenená Radom kráľa Haralda V.
Saša má môj veľký obdiv. Nielen za to, čo dokázala. Ale ona je ako človek naozaj rozkošná!
Máme tu leto. Nevyrazíte predsa len ešte na Kanárske ostrovy, kam ste donedávna pravidelne chodili?
Už nie. Predstava letiska mi naháňa hrôzu, pretože sa mi v klimatizácii zle dýcha. Preto som už všetky tieto zahraničné destinácie vynechala a pokorne si jazdím na svoju chalúpku, kde všetko poznám a kam sa teším na tých svojich ľudí. Ja som veľmi spokojná tu v Čechách.
Tento rok v lete budete mať na chalupe asi prvýkrát aj nového obyvateľa, pravnúčika, však?
Dúfam, že mi ho tam požičajú. Ale nie je to také jednoduché. Starostlivosť o bábätko je, samozrejme, veľmi náročná, určite by som si netrúfala starať sa o Toníčka len sama.
Ste preslávená kuchárka, ktorá rada rodine varí. Teraz má pravnúčik len pol roka, ale už plánujete, aké jedlá mu budete o pár mesiacov chystať?
Takto ďaleko som ešte nedošla, pretože neviem, aký je dnešný trend výživy bábätiek. Do toho sa už asi ani v budúcnosti nebudem púšťať. Bude mi stačiť, keď mi Toníčka na chvíľu požičajú a ja sa s ním poteším. A dúfam, že návšteva u prababičky poteší aj jeho.
