V seriálovom Sľube ako Jožo Kollár v poslednom čase dostal od scenáristov poriadnu nálož emócií. Kým na začiatku, akoby nevedeli, čo s ním a nasilu z neho robili alkoholika, zrazu má jeho postava v živote najviac zvratov zo všetkých – manželka mu utiekla na Západ tesne pred pôrodom, svoje dieťa nikdy nevidel a najnovšie ešte aj ovdovel a dcéra zostala za železnou oponou sama. Ako obľúbený Marek Rozkoš (35) všetko toto dokáže zahrať, keď v skutočnosti je spokojným otcom dvoch detí a šťastným manželom?
Kde hľadáte všetky tie emócie, aby ste to, čo zažíva vaša postava, dokázali zahrať?
Priznávam, že som to mal v situácii, keď mi odišla a potom zomrela seriálová manželka Táňa, o niečo ľahšie, lebo som sa mohol oprieť o reálne pocity. S Ráchel, ktorá ju hrala, máme totiž perfektný vzťah, čiže to, čo som mal ukázať pred kamerou, nebolo ďaleko od skutočného smútku a sklamania, ktoré som prežíval z toho, že moja kamarátka z tohto projektu odišla.
Keď už scenáristi napíšu takýto zlom, má herec vôbec šancu nejako s nimi vyjednávať?
(smiech) Bohužiaľ, na to je herec príliš malý pán. Dramaturgovia a scenáristi navyše vidia príbeh oveľa komplexnejšie a vedia, ako sa bude vyvíjať ďalej. Podobné to bolo aj s mojou postavou Petra Kučeru v Dunaji. Dôveroval som tvorcom, že ten príbeh budú viesť tak, že bude pochopiteľné, prečo moja postava odišla, prečo to malo zmysel, logiku aj opodstatnenie. To isté platí aj v Sľube. Nielen pri Ráchel, ale v poslednom čase aj pri Zlatici, teda Dadke Sanitrovej. Skrátka, to bolo v záujme príbehu, toho, kam a ako sa bude ďalej vyvíjať.
Keď ste skončili v Dunaji, prebehla však vlna nechápavých otázok a protestov – prečo?! Vyzeralo to, ako keby ich tvorcovia vypočuli a rýchlo vám ponúkli rolu v Sľube. Vnímali ste to ako náhradu za Dunaj?
Nie. Keď som skončil v Dunaji, bolo obdobie, kedy som si od nakrúcania na chvíľu úplne oddýchol. Až potom prišla pozvánka na konkurz do Sľubu. Rozhodne som teda kvôli nemu v Dunaji neskončil. Ani sám som ho, naopak, nebral ako nejakú náplasť za to, že moja postava v predchádzajúcom seriáli zomrela. Navyše, od začiatku som tomu projektu veril. Vedel som, že seriál z obdobia, ktoré si prevažná väčšina slovenskej populácie pamätá, bude mať úspech. A ukazuje, že som mal pravdu. Tvorcovia v Markíze trafili klinec po hlavičke.
Vy ste sa však narodili až krátko po revolúcii. Ako ste prijali, že budete hrať postavu z obdobia socializmu?
S mojím hodnotovým nastavením som rád, že aj prostredníctvom Sľubu a našich postáv môžeme vyjadriť názor na to, že komunizmus nebol dobrý režim. Že si z neho môžeme uťahovať. A ukazovať absurdné veci, ktoré sa v socializme diali. Verím, že si mnohí povedia: Som rád, že som v tej dobe nemusel žiť. Len keď sa pozriete na moju postavu – mám dieťa v zahraničí a nemôžem sa k nemu dostať len preto, že je tu nejaká železná opona, tam kapitalistický svet a tu komunistický. Veď je to zvrátené.
Preberali ste to s rodičmi, ktorí si tú dobu odžili na vlastnej koži?
Rozprávali sme sa o tom priebežne už odmalička. Otcova aj mamina rodina boli totiž režimom v niektorých veciach perzekvovaní. Naši nám objasňovali, prečo napríklad otcovým rodičom znárodnili majetky. Mali dvojposchodový dom. Jedno poschodie im nechali, druhé bolo štátne. Absurdné! Vedel som teda, do čoho idem.
Váš otec je gréckokatolícky kňaz. Mal problémy aj kvôli viere?
Otec nastúpil do seminára v čase, keď to už bolo o čosi voľnejšie, tesne pred pádom komunizmu. Ale dedo, mamin otec, kvôli štúdiu kňazstva skončil na nútených prácach.
