Začínali ste ako hlásateľka, v súčasnosti pôsobíte ako moderátorka v Rádiu Regina Západ, no moderujete aj rozličné podujatia. V akej televíznej relácii vás môžu vidieť diváci?
Interview :24, kde robím profilové rozhovory s osobnosťami. Veľmi sa z toho teším, lebo podľa mňa je rozhovor pre moderátora tá najvyššia kategória. Rozhovory som dovtedy robila, no nie naživo na takej ploche a v rámci spravodajského kanála. Za viac ako rok sa v Interview :24 vystriedalo už veľa hostí. Spomedzi mnohých spomeniem aspoň legendárneho krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka, ktorý pricestoval zo zámoria.
Pozvala som ho do štúdia, keď vlani vstúpil do športovej Siene slávy. Alebo na pani doktorku Janu Bendovú, ktorá má titul najlepšia všeobecná lekárka Európy. Ona je príkladom toho, že aj v dedinke Veľký Biel pri Bratislave, kde pôsobí, sa dá robiť svetová medicína. Každý hosť je niečím výnimočný a pre mňa sú tieto rozhovory obohacujúce, lebo sa vždy veľmi veľa dozviem.
V podstate celý profesionálny život spovedáte ľudí, aký je to však pocit, keď spovedajú vás?
Je to zaujímavé. Keď som bola mladšia a niekde ma pozvali na besedu, hovorila som si - o čom im ja už len môžem rozprávať, no už mi to robí čoraz menší problém. Vždy sa snažím ísť vlastnou cestou a držím sa pravidla: „Buďte sami sebou a učte sa od skúsenejších.“ Úspešní ľudia sú mi inšpiráciou.
Nakrútili ste aj dokumentárny film o Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu, film o seriáli Čas nádejí. Trinásť rokov ste tiež prinášali divákom a poslucháčom STVR pohľady do zákulisia príprav relácií a programov a nedávno ste si dokonca zahrali vo filme Šampión o Ondrejovi Nepelovi. Máte niečo ešte v hľadáčiku?
Takto som, musím povedať, nikdy nepremýšľala, lebo život mi vždy niečo priniesol. Raz toho bolo viac, inokedy menej.
Keď sa pred rokmi zrušila v Slovenskej televízii pozícia hlásateľka, aj vtedy ste mali záložný plán?
Bolo to nepríjemné, ja som to však tušila, keďže som v tom čase dostala ponuku, že sa so mnou ďalej počíta. Teda dostala som akýsi prísľub, čo ma tak trošku upokojilo, aj keď som nevedela, čo to bude a či to vôbec vyjde. No neskôr, okolo roku 2005, sa v mojom živote aj stalo, že som bola rok na úrade práce. To bolo také to najnepríjemnejšie obdobie môjho života, ale preklenula som ho. Mám našťastie vo svojom okolí ľudí, ktorí ma podržali.
Nie je tajomstvom, že váš manžel je cudzinec – Holanďan a „cudzinu“ ste v detstve okúsili aj vy, keď ste s rodičmi a sestrou žili v Alžírsku, kde otec pracoval. Manžel žije na Slovensku s vami, keďže ste stále aktívna na televíznej obrazovke?
Áno, nakoľko chápe, že moja profesia sa nedá robiť online. Spočiatku sme žili na diaľku, no teraz je tu a občas cestuje pracovne do Holandska. Niekedy sa k nemu pridám, aby som navštívila holandskú časť mojej rodiny. Spolu sme už 14 rokov a manželmi 10.
