Napríklad?
Keď sa v niečom náhlim, niekde tlačím na pílu, tak ma niečo zastaví – a to niečo môže byť buď len to, že si udriem koleno, alebo aj zásadnejšie veci. Keď vnímam život a priebežne s ním komunikujem, nestáva sa mi, že ma zomelie. Pomáha mi, keď som v priebežnom pozorovaní života a v priebežnom vnímaní, či ho správne chápem.
Ste dievča do nepohody? Lebo občas si to o sebe myslíme, ale keď prídeme o nejakú vec/status/čokoľvek, o čo sme sa radi opierali, zisťujeme, že možno až tak nie.
Áno, to je správna otázka, človek si o sebe všeličo myslí. Keď mi napríklad niekto povie: „Ja som za každú srandu,“ viem, že ten človek rozhodne nie je za každú srandu. A pri tých, ktorí o sebe tvrdia „čo na srdci, to na jazyku“, si dávam väčšinou veľký pozor. Áno, žijeme v ilúziách o sebe. Ale ja si myslím, že v ilúzii o sebe nežijem. Už som sa zažila aj opustená, aj lipnúca na niečom, čiže aj v nepohode.
Áno, som aj dievča do nepohody, lebo aj v nepohode viem byť v pohode (úsmev). Ale na druhej strane, keď sú krízové situácie – také tie objektívne krízové – mám zatiaľ so sebou skúsenosť, že vtedy akoby najviac zapnem a viem zachovať rozvahu. Ako keby bol vo mne gombík, ktorý povie: OK, tak teraz nastala táto situácia a musíme ju riešiť. Ale opäť – možno mám aj ja o sebe ilúziu. Lebo keby prišla vojna alebo vypuklo niečo dramatické, nepohoda by ma možno prevalcovala. Zatiaľ ešte nikdy nešlo o život.
Každý deň treba podporovať dobro, aby sme sa nestratili v lavíne hlúposti a bezmocnosti. Hovorí sa. Platí to aj pre vás? Vnímať, počúvať, zavolať, potešiť, usmiať sa… Ste dobrá v konaní dobra a dávaní pozornosti?
Nemám úplne uchopený tento koncept dobra a zla. Raz som sa rozprávala s jednou – povedzme – duchovnou učiteľkou, ktorá hovorila, že podporou akéhokoľvek pólu podporujeme aj ten druhý, pretože ten okamžite potrebuje vyváženie. Keď urobíme niečo veľmi dobré, niekde v polarite, dualite nášho sveta, v tom jing-jang sa udeje niečo zlé. A ja som si povedala: Tak čo teda? Čo je môj zámer? Mám ísť čo najviac do stredu, do nejakého neutrálu?
Potom sme to v diskusii rozvíjali, ale mám v tom trochu zmätok. Ale to, že keď úprimne cítim, že chcem niekoho potešiť, že si na niekoho spomeniem a že mu len tak zavolám – také veci robievam. Tiež si však myslím, že sú aj ľudia, ktorí to robia viac. Premýšľam, čo by som tak na sebe vyzdvihla (úsmev). Štandardným spôsobom pomáham tam, kde treba. Dalo by sa určite viac, ale musím aj šetriť energiu. Volám ľuďom, napíšem im, zaujímam sa o to, ako sa majú. Ale stále si myslím, že sú takí, ktorí to robia častejšie.
Urobili ste už stovky rozhovorov. Máte recept, ako urobiť dobrý rozhovor o niečom, čo ľudí asi zaujíma, ale vás osobne ani nie, a ani sa v tom nechystáte vyznať? Dokážete tak trošku predstierať záujem o tému či človeka?
Keď robím Trochu inak, stane sa mi, že mám pozvaného hosťa na tému, o ktorej viem, že je povedzme dôležitá a zaujímavá, ale nechce sa mi v nej vŕtať, lebo nemám čas, energiu a mám pocit, že ma vlastne nezaujíma. Ale už počas prípravy začnem odhaľovať zaujímavé momenty a zákulisia témy a začne ma baviť. Čiže v Trochu inak nikdy nejdem do rozhovoru, ktorý by ma nezaujímal. Vždy sa to v príprave prepracuje do stavu, že ma to už zaujíma. A keď niekoho stretnem na ulici, začne mi niečo rozprávať a vnímam, že ma to až tak veľmi nezaujíma, začnem mu klásť otázky tak, aby ma to zaujímať začalo.
Ako to funguje vo FUN rádiu?
To je trošku iný systém. My tam totiž len prídeme a robíme rozhovory úplne bez prípravy. Často si až v ten deň uvedomím, akého hosťa máme. Pozriem rýchlo do papiera a ideme na to, lebo viem, že sme na to so Sajfom dvaja, že sa striedame a že kým jeden vedie rozhovor, druhý si môže v tej téme hľadať nejaké nové odvetvia, ktoré môže obslúžiť. A zároveň je to akoby nepísané pravidlo – hostia vedia, že idú k nám dvom a že to bude ľahké a halabala. Ale vždy si držím mieru, aby to nevyzeralo neúctivo, že keďže ja sa nezaujímam povedzme o šport, tak šport ako taký je hlúposť. To z toho nesmie vyznieť. To si môžeme dovoliť len v rámci humoru a priznanej nadsázky.
Deti sú alfa a omega – ale nie sú všetkým. Ani partner, ani robota. Lebo keď sa to vezme, tak čo z nás ostane? Dobrá myšlienka, už som ju u vás počula a súhlasím. Ako vyzerá vaša práca na tom jadre, na tom, čo je len vaše a čo ostáva? Ako sa o to staráte?
Svoje jadro pozorujem – čo mu chýba a ako sa má. Ale nesmie so mnou komunikovať cez ego, ale cez pravdivosť a intuíciu, lebo ego si vždy bude pýtať niečo iné a vždy bude nespokojné. Čiže vnímam svoje jadro – či je naozaj spokojné, či na nič netlačí, či je v prijatí. A keď ho tak sledujem, snažím sa ho kalibrovať a dopĺňať mu to, čo potrebuje. Niekedy stačí rozhovor, niekedy zaberie vnútorné „prefackanie sa“, že: počúvaj, všetko je v poriadku. Zvedomenie, že nemám čo vymýšľať. Niekedy moje jadro potrebuje poľutovať sa cez ego. Všímam si seba priebežne, aby nebolo neskoro, aby som sa neprebrala až vtedy, keď bude moje jadro úplne zahádzané nejakou vrstvou ťarchy.
Keď sa z ničoho nič ocitnete v núdzi, koho máte naporúdzi? Napríklad: dieťa má horúčku 38,1 °C a neviete, či sa to už zráža alebo ešte nie… V aute sa rozsvietila veľmi čudná kontrolka...
Na toto všetko mám svojho muža. Môj muž vie odpoveď na všetko a vie všetko správne vyhodnotiť. A obávam sa, že pri ňom strácam schopnosť vyhodnocovať veci sama.
Zvyknete na jar podliehať všelijakým očistným nápadom, ako napríklad ajurvédska kúra spojená s pitím horúcej vody, jedenie žihľavy, jačmeňa, chlorelly, pestreca mariánskeho? Máte svojho guru, ktorý vie všetko o tom, aké doplnky treba brať, čo je somarina a čo nie?
Nepodlieham, nemám na to čas (úsmev). My sa radšej snažíme žiť zdravo priebežne. Už sme v takej fáze, že sme odstrihli aj alkohol. Pijeme ho extra výnimočne, možno dve deci za mesiac. Ráno si robíme veľmi zdravé raňajky. Kupujeme si veľmi zdravé a kvalitné potraviny. Držíme sa priebežne, aby sme nemuseli zaraďovať kúry, lebo na ne nie je čas. Nie je čas ísť na ajurvédsky pobyt a robiť všelijaké experimenty, lebo musíme fungovať teraz aktuálne s dvoma deťmi v našej každodennosti, s prácou a všetkým ostatným. Takže sa o seba staráme priebežne.
Čo potrebujete, aby ste sa vo svojom tele cítili dobre? Mimochodom, ste moja fitness ikona, lebo som raz videla, ako robíte náročné drepy na bosu a išlo vám to. Odvtedy, keď vidím bosu – polovičnú loptu, spomeniem si na vás.
Bosu je veľmi príjemné retro (úsmev). No… chodím 23 rokov do fitka a čím som staršia, tým viac pridávam váhy a silový tréning. Starám sa o stravu, jem veľa proteínov a držím sa pravidiel, ktoré platia: výživové doplnky, omega-3, prebiotiká, probiotiká atď. Toto všetko do seba „pchám“ a cítim sa dobre.
Spánok je teraz, samozrejme, obmedzený, ale riešime to tak, že každú noc spí jeden s deťmi a druhý sám. Takže aspoň každú druhú noc sa kvalitne vyspím. Najväčší zázrak je pre mňa sauna. Ale tam sa už teraz veľmi nedostanem. Keby som mohla pre svoje zdravie urobiť ešte niečo viac, chcela by som chodiť do sauny pravidelnejšie.