Bola pre vás mediálna pozornosť skôr výhodou alebo príťažou?
Pre mňa bola mediálna pozornosť od začiatku skôr výhodou. Vždy som k nej pristupovala rovnako ako k životu – s nadhľadom a pokojom. Nikdy som sa z toho „nezbláznila“, pretože som si uvedomovala, že je to niečo, čo môže byť, ale aj nemusí. Ak sa človek na tom stane závislým, môže ho prípadný pád veľmi zasiahnuť.
Ktoré obdobie vašej kariéry bolo najnáročnejšie?
Nedá sa to úplne presne povedať, pretože som si vždy snažila užívať každý moment a využiť to, čo práve prichádzalo. Všetko som brala s určitým nadhľadom. Skôr boli náročné niektoré konkrétne situácie, najmä na začiatku kariéry, keď som si občas prečítala diskusie pod článkami na internete. Človek tam vidí veľa zloby, závisti a nevraživosti od ľudí, ktorí vystupujú anonymne. To bolo niečo, čo ma vedelo zasiahnuť. Pamätám si, že som si vtedy povedala, že toto nezvládnem. Potom som si však uvedomila, že sa to netýka len mňa, ale všetkých, ktorí sú na očiach verejnosti. Ľudia vedia byť veľmi zlí a vedia ubližovať. Ja osobne zvládnem, keď niekto útočí na mňa, ale keď ide o moje deti alebo rodičov, vtedy sa vo mne prebudí veľká ochranárka.
Je smutné, akí vedia byť ľudia k sebe zlí, najmä ženy medzi sebou – nie je to ani kritika, skôr čistá závisť. To mi je vždy ľúto. Ja sa riadim tým, že treba druhým dopriať – keď vieme dopriať, bude dopriate aj nám. Preto sa úprimne teším z úspechu iných. O to viac ma mrzí, keď vidím neprajnosť, ktorá, žiaľ, nie je len u nás, ale všade vo svete.
Čo bolo hlavným impulzom k presťahovaniu do zahraničia?
Hlavným impulzom bolo narodenie Salminky. Vtedy sme si s manželom povedali, že chceme začať nový život na úplne novom mieste. Pre mňa to bola obrovská zmena – z mediálne veľmi exponovaného prostredia som sa dostala do úplného súkromia, kde som bola inkognito. Pamätám si, že ešte v deň, keď ma večer manžel viezol do pôrodnice, som doobeda natáčala reportáž pre Top Star Magazine s Monikou Absolonovou a Vlastom Korcom. Bola som aktívna prakticky do poslednej chvíle. Šesť týždňov po narodení Salminky sme sa presťahovali do Ameriky a začali nový život. Nikdy som to neoľutovala – boli to jedny z najkrajších rokov nášho života. Strávili sme 11 krásnych rokov na South Beach v Miami, kde sme deťom dali skvelý základ. Mali možnosť naučiť sa cudzie jazyky, zažiť kozmopolitný život a vyrastať v rôznorodom prostredí. Myslím si, že je to pre nich obrovský prínos do života.
Chýba vám Slovensko? V čom najviac?
Samozrejme, vždy budem hrdá Slovenka. Rada sa vraciam do svojho rodiska, do krásnej Žiliny, a túto lásku k domovu sa snažím vštepovať aj svojim deťom. Na Slovensko sa pravidelne vraciame – kvôli rodine, rodičom, sestrám. Slovensko pre mňa vždy bude domovom, miestom, kam sa môžem vrátiť. A to je v živote nesmierne dôležité. Najviac mi chýba práve rodina a to rodinné zázemie. Pracovne už menej – neviem, či by dnes existovala ponuka, ktorá by ma prinútila sa natrvalo vrátiť. Ale domov ako taký vo mne zostáva navždy.
Uvažujete nad návratom?
Neviem, či by existovala pracovná ponuka, ktorá by ma prinútila vrátiť sa späť na Slovensko. Deti sú už zvyknuté žiť pri mori, v teple, pri oceáne. Tým, že sme teraz na Tenerife, vzdialenosť už nie je taká veľká, takže často navštevujeme rodičov a stretávame sa s rodinou, za čo som nesmierne vďačná. A čo mi chýba zo Slovenska? Určite treska – som jej veľký fanúšik. Milujem aj nátierky, študentskú pečať a, samozrejme, bryndzové halušky.
Ste mama. Čo považujete za najväčšiu výzvu pri výchove detí?
Najväčšou výzvou je naučiť deti, aby sa vedeli v živote postaviť na vlastné nohy, aby boli osobnosťami, ktoré si stoja za svojím, vedia si zarobiť a vážia si to, čo majú – vrátane peňazí. Dnešná doba je v tomto náročná, pretože deti majú takmer všetko dostupné a je dôležité, aby nemali pocit, že všetko je samozrejmosť. Naučiť ich pokore je veľká výzva. Ako rodičia im chceme dopriať, čo sa dá, ale zároveň musíme nastaviť hranice. Ja sama nie som typ ženy, ktorá by bola posadnutá značkami alebo luxusom. Práve naopak – život na Tenerife aj predtým v Miami mi ukázal, že popri luxuse existuje aj úplne obyčajný život, a práve túto rovnováhu sa snažím odovzdať aj svojim deťom.