V otvorenom rozhovore RYTMU ŽIVOTA priznala, že rozchod nebol jednoduchý, no dnes sa pozerá dopredu. Najväčšou oporou sú pre ňu deti, rodina a schopnosť nájsť rovnováhu medzi rolou mamy a ženy, ktorá nezabúda ani na seba.
Ako ste oslávili svoje 50. narodeniny?
Pôvodný plán bol osláviť narodeniny na Tenerife, ale napokon sme si pobyt ešte predĺžili a narodeniny som oslávila v kruhu najbližších v Dubaji. Myslím si, že nie je dôležitý počet ľudí ani to, či je oslava honosná, ale dôležité je, s kým ten čas človek strávi. Mala som okolo seba svoje detičky, ktoré sú pre mňa všetkým, svoju kamarátku so synom a priateľov, ktorých som síce dlho nevidela, ale o to sú tie stretnutia príjemnejšie. Oslávila som to najmä s deťmi a svojich rodičov som mala aspoň na telefóne. Rodina – moje sestry, rodičia a celé rodinné zázemie – je pre mňa nesmierne dôležité a budem to vždy vštepovať aj svojim deťom, pretože rodina je najviac.
Mali ste nejaké špeciálne narodeninové prianie?
Ja mám prianie vždy iba jedno – zdravie a šťastie mojich blízkych: mojich detí, rodičov, sestier, celej rodiny aj priateľov, ktorí sú v živote veľmi dôležití a podstatní. Práve v ťažkých chvíľach spoznáte tých pravých kamarátov a ľudí, ktorí za vami stoja. Takže moje prianie je opäť sa stretávať, byť spokojná a šťastná v kruhu tých najbližších a najmä si užívať život. Takže mojimi narodeninami sa niečo končí, ale zároveň sa začína niečo krásne.
Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?
Mojím najväčším životným úspechom sú určite moje deti, Salminka a Nevio. Sú pre mňa to najdôležitejšie v živote a som na ne nesmierne hrdá. Vždy pri nich budem stáť a vždy tu pre nich budem – a oni to veľmi dobre vedia. A potom je tu aj partner – mať po svojom boku človeka, ktorý vás podporuje, o ktorého sa môžete oprieť a pri ktorom cítite oporu, to je podľa mňa najviac.
Je niečo, čo by ste s odstupom času urobili inak?
Ja si vo svojom živote stojím za všetkým, čo som prežila a ako som konala, pretože som sa vždy snažila žiť tak, aby som sa za svoje konanie nemusela hanbiť. Aby som si s odstupom času mohla povedať: áno, stojím si za tým, tak to malo byť. Aj keď som možno niekedy urobila chyby, človek sa na nich učí.