Boli by ste ochotná prísť kvôli veľkej role o svoj vzhľad? Povedzme na čas pribrať tak ako to urobila Renee Zellweger kvôli roli Bridget Jones?
Ak by to bol projekt, ktorý za to stojí – povedzme niečo v zahraničí – a mala by som možnosť ísť do toho pod dohľadom odborníka, trénera, ktorý by ma ubezpečil, že mi pomôže dostať sa zdravým spôsobom späť, prečo nie.
Pôsobíte ako dynamický človek. Vyhovuje vám prostredie denného seriálu, kde sa fičí a deň ubehne veľmi rýchlo? Alebo sa pri práci bez frfľania zmierite aj s prestojmi?
Vždy záleží na projekte. Minulý rok som mala prvýkrát možnosť točiť na Slovensku, lebo ak nepočítam film Svetlonoc, v ktorom som sa mihla na pár sekúnd, ešte som doma film netočila. Išlo o nový film Generál Golian. Točili sme, myslím, len štyri alebo päť obrazov za celý deň. Prvýkrát som zažila situáciu, v ktorej postávanie malo zmysel. Celé to krásne do seba zapadalo a bolo absolútne v poriadku, že sa išlo niekoľkokrát… z niekoľkých strán... Boli to dni, keď sme boli stále na nohách a všetko veľmi dlho trvalo, ale keď viete, že to nakoniec bude umelecké, kvalitné dielo, neprekáža vám to. Druhá vec sú denné seriály, v ktorých točíme 21 až 23 obrazov za jeden jediný deň. Tam to musí fičať a človek si celý deň nesadne na zadok, nemá priestor na oddych. Všetci sú nastavení tak, aby to fičalo. Herec si však vie veľmi rýchlo zvyknúť na druh výroby, ktorý si daný projekt vyžaduje. Napríklad v Dunaji, k vašim službám – to je tiež ateliérovka – mávame na obraz viac času ako v Sľube. Keď sa ma ľudia pýtajú na to, čo sa mi točilo lepšie, nemám jednoznačnú odpoveď. A myslím si, že tvorcovia si hercov do projektov vyberajú tak, aby to boli ľudia, ktorí zvládajú remeslo, pretože v seriáloch nie je čas niekomu niečo dlho vysvetľovať.
Svoje prvé tehotenstvo ste zvládali bez partnera po vašom boku. Chvíľu ste fungovali ako slobodná matka. Pochválite sa niekedy za to, ako ste to vtedy zvládli?
Uvedomujem si, že niektoré veci v mojom živote boli náročnejšie. Zvládla som ich a som na to hrdá. No na druhej strane si vravím, že to zase nebola až taká šialená životná situácia – ľudia zvládajú aj oveľa, oveľa horšie veci. Rozumiem tomu, že si ma takto mnohí pamätajú, pretože sa možno dokážu s týmto príbehom stotožniť. Toľko žien ostáva samých so svojimi deťmi. Ale asi nie som tá, ktorá by rozmýšľala nad tým, čo by bolo keby bolo. Vtedy som sa iba snažila robiť najlepšie, čo som vedela, aby sme boli s dcérou spokojné. Odvtedy už uplynulo dosť času. Som rada, že som tam, kde som, a že mám pri sebe partnera, ktorý mi pomohol tieto veci preklenúť. Že sme si tým vlastne prešli spoločne.
Ženy si často myslia, že tam niekde v diaľke je pre ne pripravený jeden ideálny partner. Ako zrejú, ukazuje sa, že vyvolených môže byť pokojne aj viac. Čo si o tom myslíte?
Že môže, prečo nie. Občas sa usmievam nad tým, keď nás s manželom v časopise označia ako ideálny krásny pár. Vraj najromantickejší pár šoubiznisu (úsmev). Áno, som šťastná a spokojná. Lenže viem aj to, čo život prináša, a preto nikdy neposudzujem ani nemoralizujem. My predsa nikdy nevieme, čo má pre nás život nachystané a na čo budeme musieť zareagovať. Netvárme sa, že to, ako to máme teraz, musí trvať naveky. Život ma naučil byť realistkou. Niekedy sa stane, že sa cesty dvoch ľudí rozídu a tí dvaja si musia ísť po svojom a nejako sa zariadiť. Všetci si ideme za svojím šťastím, nie? A ešte toto by som rada povedala: fakt nikdy nevieme, čo prežíva iný človek, čo má za sebou a čím si musel prejsť. To, ako vzťah vyzerá, keď sa zatvoria dvere, vie vždy len ten pár, ktorý v tom vzťahu žije. Preto neposudzujem. A snažím sa mať otvorené oči.
Zmenili ste rokmi pohľad na to, čo je úspech?
Určite. Už pre mňa nie je len o tom byť viditeľná na verejnosti. Neprejavuje sa len v tom, že mám veľa práce alebo že príde uznanie zvonka. Skôr je to v pocite, že robím veci poctivo, práca ma napĺňa a mám možnosť robiť projekty, s ktorými sa dokážem aj vnútorne stotožniť. Keď toto všetko mám, keď cítim, že sa rozhodujem a rozvíjam slobodne, je to pre mňa úspech.
Ako znášate neistotu? Narážam na obdobie, keď ste sa vlani na lyžovačke zranili a boli ste chvíľu vyradená z prevádzky.
Celé to obdobie, ktoré nasledovalo po operácii ruky a donútilo ma spomaliť, vnímam veľmi pozitívne. Aj keď to asi znie zvláštne, ja na to, čo sa dialo pred rokom, spomínam s úsmevom. Jediná neistota, ktorú som vtedy pociťovala, bola fyzická neistota. Bola som nešťastná, keď som chodila na fyzioterapie a videla som, že to ide vpred naozaj maličkými krôčikmi. Chcela som byť zdravá hneď a pritom som premýšľala, či bude ruka ešte niekedy úplne funkčná. Nikdy som sa však nebála, že by som kvôli výpadku prišla o prácu, netrápila som sa tým, čo bude s mojou kariérou. Naopak, práve vtedy som sa dala dohromady v tom, že treba prijať situáciu a povedať si: čo si ma má nájsť, aj si ma nájde. Občas cítim neistotu vo chvíľach, keď musím urobiť väčšiu voľbu. My herci nikdy nevieme dopredu, čo nás čaká a vyberať si, do čoho ísť a do čoho naopak nie, nie je ľahké. V týchto veciach musí ísť človek len intuitívne. Lenže ja som veľmi nerozhodná. Niekedy by som rada mala vedľa seba človeka, ktorý príde a rozhodne za mňa. Či už v kabínke, keď si vyberám oblečenie, alebo aj v práci.
Rozumiem. Človeka neustále voľby vyčerpávajú.
Neznášam to. Neznášam byť pod tlakom. Ako mám vedieť, čo je pre mňa ideálne a správne? Aj preto si veľmi rada nechávam poradiť, čerpám informácie od skúsených ľudí, ktorí k téme, ktorú práve riešim, majú čo povedať, a potom sa rozhodujem. Som vlastne veľmi ovplyvniteľný človek (úsmev).
Aké máte teraz životné a pracovné obdobie?
Som veľmi spokojná, ale zároveň je toho veľa. Mám za sebou generálkový týždeň a točím seriál. Dvadsaťštyri hodín mi je málo. Ale to nič. Nastavím sa vždy tak, že je to len obdobie a teraz budem pracovať. Herecký život sa odohráva vo vlnách a vlastne nikdy neviete, kam to celé pôjde a kedy sa to celé skončí. Ktovie, možno sa raz ktosi rozhodne, že Monika je už okukaná a ja budem chvíľočku bez práce (úsmev). Myslím, že treba mať aj zadné dvierka. Niečím takým je pre mňa zájazdové divadlo.
Keď vás chceme vidieť v divadle, kam treba ísť?
V Slovenskom národnom divadle mám tri aktívne predstavenia, v GUnaGU jedno a novinka je zájazdové predstavenie pre Teatro Bratislava Pivo, plienky, podprsenky. Táto zájazdovka sa bude hrávať aj v Bratislave, ale primárne s ňou budeme jazdiť po Slovensku, po kulturákoch, na čo sa už veľmi teším. Takto sa priblížime aj ľuďom, ktorí by za kultúrou museli cestovať do Bratislavy. Zájazdovky sú vďačné. Sú to také večery plné prajnosti, ktoré absolvujeme v zložení Martin Mňahončák, David Hartl, Zuzana Norisová a ja. To je naša štvorica.