Ako vás počúvam a vidím je jasné, že vaše roly sú váš život, publikum je váš životabudič. Dovoľte mi v tejto súvislosti otázku. Na prahu dospelosti sa u vás objavila epilepsia. Bránila vám niekedy vo vašej práci?
Nebránila. Ale bolo to celé zvláštne, pretože som vôbec nevedel, čo sa to so mnou deje. Nielenže som to netušil ja, ale istí si neboli ani lekári. Skúmali ma a nedokázali sa zhodnúť na diagnóze. Navždy ma vyliečila až jedna pani docentka v Prahe. Vyšetrila ma inak ako všetci predtým a nasadila správnu medikáciu. Takže už 20 rokov neviem, čo je to epilepsia.
Netrápilo vás, že neviete, prečo sa u vás objavili tieto problémy?
Ja to asi viem. V detstve ma kamarát udrel hrdzavým prasknutým rámom bicykla do hlavy a spôsobil mi vážne zranenie. Čiže je možné, že zárodok je tam a celé to vybublalo až v tých osemnástich rokoch. Môže to tak byť a nemusí. Každopádne mi táto anabáza uchovala energiu. Pretože celý ten čas, keď som bol pod lekárskym drobnohľadom, som nepil, neponocoval, nefajčil a možno nejedol čokoládu. Bol som poslušný. Až sa niektorí kolegovia v Národnom divadle divili, ako sa so mnou majú kamarátiť, keď sa s nimi neopijem. A ja som ich upokojoval, že som opitý. Dám si limonádu a mám pocit, že som vypil pol litra alkoholu. Som opitý atmosférou. A to mi stačí.
Nebáli ste sa, že vás môže táto nevyspytateľná choroba prekvapiť, ako sa hovorí, zo zálohy, nečakane?
Stalo sa to raz v samotnom začiatku, kedysi dávno pri práci, a odvtedy už nikdy. Keď som odchádzal z Brna do Prahy, pán profesor v nemocnici ma ubezpečoval, že moja podoba choroby mi nebude nikdy vadiť. A skutočne nevadila. Jediný raz to ale celé mohlo dopadnúť škaredo. Kým som sa dostal do starostlivosti pani docentky, starala sa o mňa iná lekárka a jej medikácia aj následná liečba mi nesmierne uškodili. Paradox je, že táto lekárka bola neskôr ocenená za zásluhy prezidentom republiky Milošom Zemanom.
Ak sa spýtam, či máte stále ešte vo vrecku lieky, zahovoríte to?
Nemám. Neužívam ich už mnoho rokov. Ponechal som si len jeden jediný prášok, ktorý je naviac absolútne neškodný a vôbec nič nerieši, len ako takú poistku. A s pani docentkou sa tomu zakaždým zasmejeme.