Poďme ešte na chvíľu k tvojim textom. Píšeš o živote, obyčajne o tom svojom. Dozvedeli sa tvoji najbližší niečo skôr zo skladieb ako priamo od teba?
Nie je tam nič, čo by nemohli vedieť. Navyše angličtina ma tak trošku zachraňuje, že jednotlivé slová neanalyzujú. I keď mama sa ma už spýtala, o kom je táto pesnička alebo čo sa to stalo. Našťastie sa dá vždy povedať, že to je vymyslené (smiech). A ktovie, raz možno z ničoho nič prekvapím slovenským albumom!
Aj u teba platí, že v najmenej pozitívnom období si najkreatívnejšia?
Najviac kreatívna som, keď mám prázdne obdobie, málo sa toho deje, veľa som doma a nudím sa.
Kto prvý počúva tvoju hudbu okrem chlapcov z kapely?
Asi nikto. Jednu alebo dve pesničky som poslala bratom, ale bežne to nerobievam.
Kto je doma tvojím najväčším fanúšikom?
Z donútenia asi moja malá sestra (smiech). Otec jej púšťa moju hudbu každý deň. Tým, že je malinká a ja som ďaleko, chce ma jej aspoň takto priblížiť. Neviem celkom, či je to pre ňu dobré.
Vyhovuje ti newyorská anonymita? Si tam sama za seba a nikto ti nemôže povedať, že úspech máš vďaka otcovi.
Vonku mám pocit, že je pre ľudí práve zaujímavé, keď je niekto z umeleckej rodiny. Na Slovensku je to, naopak často kritizované. Je to ale, samozrejme, úplne iné prostredie. Kamaráti v zahraničí za najväčší úspech môjho otca považujú dabing vo filme The Boss Baby (smiech).