Najskôr iba krátko: aký bol váš rok 2025?
Úspešný a plný výziev.
Teraz to skúsme rozobrať trošku viac.
Úspešný bol hlavne v tom, že som žala úspechy ešte z roku 2024, keď som nakrúcala seriál Polícia Hvar, môj prvý film Pod parou a začala som skúšať v Národnom divadle v Prahe. V roku 2025 som tiež dosť koncertovala a po piatich rokoch som sa rozhodla, že je čas na ďalší album. Pokiaľ ide o výzvy, boli hlavne zdravotné. Dobehlo ma vysoké pracovné tempo, neustále cestovanie. Stresy a možno nervozita sa vo mne nahromadili a odrazilo sa to bolesťami chrbtice, problémami s platničkou. Tým, že to trvá už dlhšie, je to vyčerpávajúce. Fungujem, no v bolestiach.
Takže aj tanec išiel bokom?
Presne tak. Tanec mi veľmi chýba. Milujem hodiny, prácu so ženami, keď vyučujem. Pritom učiť tanec nebol môj cieľ. Vedela som iba, že som v tom dobrá. Tak som jedného dňa napísala na Instagram, že kto chce, nech sa pridá a príde si zatancovať. A funguje to. Nejde o žiadne pedagogické vedenie, skôr pocitové. Chcem, aby sa ženy na mojich hodinách cítili dobre a vypli hlavu. Tanec ma už veľakrát zachránil.
Pred čím?
Pred stresom, neustálym očakávaním, ako byť dokonalá a všetko zvládnuť čo najlepšie.
A pripravovaný album bude dokonalý?
Práveže vôbec nie (smiech). Tak dlho som čakala na dokonalosť, mala som veľké očakávania, s kým na ňom budem spolupracovať, ale pre pracovnú vyťaženosť tých, ktorých som tam chcela mať, som musela upustiť od svojich predstáv. Uvedomila som si, že album, ktorý vyjde na jar, nemá koncept. A možno práve ten chaos bude pre niekoho dokonalý.
Čo naň hovorí váš partner Paulie Garand, ktorý je ostrieľaný producent a patrí medzi českú špičku raperov?
Vždy vedieme konštruktívne debaty o projektoch, na ktorých pracujeme. Nikdy to nezájde do hádky, trucovania. Jeden pre druhého chceme len to najlepšie. Máme veľmi podobný vkus, dôverujeme si, čiže sa vieme navzájom postaviť za našu prácu. Keby som mala vydať akúkoľvek hroznú vec, určite by mi to hneď povedal (smiech). Teraz je hlavne mojou psychickou podporou, lebo na albume sa nepodieľa.
Hudobným žánrom ako soul, R‘n‘B a pop ste ostali verná?
Áno, a okrem toho tam prvýkrát bude aj afrobeats, ktoré vo mne driemalo. Taktiež jeden feministickejší song. Budeme tancovať a pritom si spievať, aké sme úžasné.
Tak poďme trošku feministickejšie, keď ste už začali. Vy ste sa kedy dokázali za seba postaviť a povedať si, že ste úžasná, čo sa vám doposiaľ podarilo?
Prišlo to postupne, nebolo to ľahké, no uvedomujem si to už pomerne dlho. Od sedemnástich rokov žijem sama a tam, kde som, som sa naozaj dostala svojou zásluhou. Najviac sebavedomia som získala po seriáli Iveta a vydaní prvého albumu Burning Light. Určite to súvisí aj s ocenením od verejnosti.
Ale i ja mám dni, keď sa necítim silná, ani sebavedomá. Tlak spoločnosti a hlavne na herečky je stokrát väčší ako na hercov. My ženy sme však také, že vždy v sebe nájdeme oheň, aby sme ho zapálili. A to je brutálne.