Martina Navrátila (45) poznajú nielen fanúšikovia jojkárskej relácie Dve tváre sveta, ale aj vášniví cestovatelia či dobrodruhovia. Precestoval desiatky krajín a zažil extrémy, o ktorých väčšina ľudí len sníva – od luxusu v Tokiu až po drsné podmienky afrických slumov. Napísať o ňom niekoľko desiatok riadkov nebolo vôbec náročné – vďaka svojim zážitkom, príbehom a stretnutiam by totiž pokojne mohol napísať ďalšie knihy.
Sympatický Ostravčan Martin už niekoľko týždňov prináša televíznym divákom svoje cestovateľské skúsenosti a zážitky. Kým doteraz spoznával svet bez televízneho štábu, tentoraz sa rozhodol pre zmenu. „Treba povedať, že do tohto projektu ma odporučil veľmi dobrý kamarát Tomáš Hulík, ktorého producenti Peter Núñez a Martina Cyprichová zavolali už do iného projektu a navrhol im spoluprácu aj so mnou. A súhra celého tímu – nielen Tomáša Hulíka, ale aj Roba Bošeľu, Rasťa Cypricha a, samozrejme, Lukáša Zemana - bola viac než geniálna. Vedeli sme sa počúvať a možno to znie ako klišé, ale dlho som nezažil taký tím, kde všetci ťahali za jeden povraz,“ pochválil sa Martin na úvod a prezradil, že jednou z najväčších výziev bola logistika. Časový harmonogram, presuny, povolenia, technika aj operatívne zmeny sa riešili priamo v teréne aj na diaľku. „Určite jednou z najväčších výziev bolo, keď sme išli na najväčší festival v celej ľudskej histórii, a tým je Kumbh Mela (Najväčšia púť a náboženský festival) v Indii, na ktorej sa zúčastnilo pol miliardy ľudí.“
Nebezpečná situácia
Cestovanie mimo klasických dovolenkových rezortov sa môže na prvý pohľad javiť ako riskantné. Cítili sa počas natáčania bezpečne? „Nezažili sme žiadnu skutočne nebezpečnú situáciu. To by znelo skôr ako z nejakého lacného cestopisu. Mali sme však chvíľu, keď sme mali trochu namále – nie zdravotne, ale logisticky. Po prílete do São Paula bol zrušený náš let, pretože na lietadle sa niečo pokazilo. My sme však museli stihnúť ďalší prípoj, takže bolo treba vyriešiť, ako sa čo najrýchlejšie dostať do cieľa,“ netajil sa a pokračoval. „Krajiny, do ktorých sme cestovali, sú našťastie veľmi bezpečné, aj keď to možno pre niektorých ľudí na prvý pohľad tak nevyzerá a povedia si, že by tam nešli. Cestovanie je trochu ako matematika. Najprv sa učíme, že 1 + 1 sú 2, a nezačíname rovno s odmocninami. Aj náš road trip má ukázať, ako môže človek cestovať, ako môže krajiny vnímať a ako sa dajú zvládať rôzne situácie, ktoré na cestách prichádzajú.“
Ako to celé začalo
„Túžba cestovať bola vo mne odmalička a vznikla ešte za socializmu, lebo ja som „Husákovo dieťa“. Za socializmu sa, samozrejme, cestovalo veľmi ťažko, ale potom sa mi to splnilo. Moja prvá veľká cesta bola do Jordánska, v roku 1997. Vtedy som si povedal, či by nebolo krásne, keby sa človeku nesplnil len jeden sen, ale hneď niekoľko snov. Ten moment si absolútne dobre pamätám. Bolo to pri prvej veľkej ceste do Jordánska, keď som v roku 1998 prišiel do Petry. Vtedy som si povedal, že nič nie je krajšie, ako plniť si sny. Nemusia byť nutne cestovateľské, každý z nás má nejaký sen, ale prečo by to mal byť iba jeden splnený sen? Ja som si povedal, že by som si ich chcel splniť čo najviac. A musím povedať, že aj keby som teraz prestal cestovať, tak môžem byť maximálne spokojný. Ale aj tak si ich chcem plniť ďalej,“ reaguje Martin, ktorý má pripravený plán aj v čase, keď necestuje. „Ak necestujem, tak píšem, tvorím zájazdy, pripravujem ďalšiu knihu a, samozrejme, aj natáčame. Takže aj ten čas doma mám vyplnený rôznymi aktivitami, ktoré ma našťastie veľmi napĺňajú. V tomto období je to aj nová cestovná kancelária, tvorenie zájazdov, komunikácia s klientmi – aj to je niečo, čo ma veľmi baví a napĺňa. A, samozrejme, čas trávim aj s mojou drahou, Ewou,“ pochválil sa.
Spoločná vášeň
O Martinovej priateľke Ewe je známe, že ich spojilo práve cestovanie. Dvojica plánuje svadbu a je viac-menej jasné, že sa ponesie v duchu dobrodružstva. Ako sa spoznali? „Svoju drahú polovičku, nastávajúcu Ewu, som spoznal práve v období, keď som si myslel, že už asi naveky zostanem sám. Hovorí sa: povedz svoje plány a tam hore sa zasmejú. Hovorím to ako človek, ktorý je veriaci, aj keď ja nie som. V našom prípade bude svadba veľmi tradičná a veľmi sa na ňu teším. Bude pekne na Slovensku. Máme však spoločnú vášeň cestovať, lebo práve cestovanie nás spojilo. Naše prvé rande bolo v Eritrei a dovolenky aj voľný čas si často plánujeme práve v Afrike.“
Odporúčanie pre divákov
Martin precestoval svet, no blízke mu je aj Slovensko či Česko. Ktoré miesto by odporučil našim čitateľom?