Rodinne ste na dnešné a možno i vtedajšie pomery začali žiť veľmi skoro. Vydávali ste sa ako študentka VŠMU, rovnako tak ste v tom období porodili prvého syna. Keď sa obzriete, čo si dnes poviete?
Že sa obdivujem (smiech). Keby nebolo mojej svokry v Nitre, ktorá mi s malými deťmi pomáhala, ťažko by som to zvládla. Keď chlapci podrástli, dva týždne pred premiérou chodili do škôlky v Košiciach, kde sa o nich starali moji rodičia. Keď som sa chcela pracovne realizovať, rodina mi vždy pomáhala.
S manželom sme si dokázali zladiť pracovné kalendáre tak, aby iba jeden z nás robil viac. Väčšinou to vychádzalo. Až keď boli Samo i Jakub stredoškoláci, uvedomila som si, že mám čas pre seba. Využila som to a začala som sa vzdelávať, rozvíjať aj svoje zručnosti ako pedagogička hlasu a trvá to doteraz. Som zvedavá. Stále sa chodím učiť, najčastejšie do Poľska.
Rýchly spád vzťah utužil?
S Michalom sme boli vyše roka a pol spolužiaci a už bola svadba. Dnes som za to vďačná, lebo život nás neustále učí. Odlúčenia prichádzali až neskôr, keď manžel ako režisér na voľnej nohe skúšal po celom Slovensku i v Česku. Aj vďaka tomu sme si budovali pevné puto. Stále sme sa mali na čo tešiť.
Tak ako vašich synov rozdelili kilometre, ani vy so sestrou nemáte k sebe na skok. Už roky žije v USA. Ovplyvnila diaľka váš vzťah?
Áno, mladší syn žije v Prahe a starší pri Bratislave. So sestrou Monikou sme si stále blízke. Veľa o sebe vieme, i keď sme ďaleko. Diaľka silné súrodenecké puto neovplyvní. Každoročne chodieva na Slovensko. Keď sa znova stretneme, pokračujeme tam, kde sme skončili. Obyčajne príde v lete. Práve počas prázdnin pred tromi rokmi nás opustila naša mamka, takže je to už rodinná tradícia, že vtedy sme celá rodina spolu. Tento rok sme boli v Chorvátsku aj s naším 85-ročným ockom. Keď ešte mamka žila, spoločne trávili mesiac alebo dlhšie u sestry. Minulý rok tam letel tiež.
Let zvláda bez problémov sám?
Vždy ho niekto z rodiny ide odprevadiť. S mamkou cestovali i sami. No bol to stres. Nielen pre nich, ale aj pre nás. Stalo sa, že ostali visieť na letisku v Istanbule, keď čakali na prestup. Našťastie môj brat žije v Košiciach, takže mu je nápomocný. Ocko však pomoc zatiaľ nepotrebuje. Varí, perie, upratuje. Kým vyjde z domu, tip-top sa upraví.
Myslíte si, že sestra sa raz natrvalo vráti?
Práve tento rok som sa jej na to pýtala. Povedala, že sa chce vracať na Slovensko každý rok. Má však štyroch synov, veľkú rodinu a prácu. Natrvalo nie.