Odmietla som niekoľko ponúk, hoci boli zaujímavé: Prestali jej chodiť ponuky a tak zmenila zamestnanie

Kristína Kanátová​

Aktuálne slabšie herecké obdobie máš cielene alebo jednoducho život to tak zariadil?

Minulý rok som pracovala na troch projektoch súčasne, do toho som mala veľa zmien v súkromnom živote, nie všetky boli plánované, preto som mala pocit, že si potrebujem vydýchnuť, nabrať silu a postarať sa o seba. Odmietla som niekoľko ponúk, hoci pre mňa boli pracovne i finančne zaujímavé. Nevedela by som však podať kvalitný výkon. Keď som už bola pripravená pracovať, zúčastnila som sa na niekoľkých kastingoch, no ani jeden z nich nevyšiel.

Bol aj taký, na ktorom ti záležalo viac ako na ostatných?

Áno, išlo o český projekt, ktorý sa iba rozbieha. Precízne som sa naň pripravovala. Poslala som im video so scénkou podľa zadania. Nakrútila som desiatky videí, kým som bola so sebou spokojná. No nakoniec sa to nepodarilo. Poriadne ma to sklamalo. No i to je bežná súčasť herectva.

Máš pocit, že si mohla niečo urobiť ešte lepšie?

Ponúkla som im vtedajšie maximum.

Čo ťa teda aktuálne zamestnáva?

S režisérkou Vandou Alberty chystáme herecké kurzy pre dospelých. Aktuálne sa venujem prekladu jednej krásnej írskej hry, ktorú plánujeme budúci rok inscenovať s kolegyňou Jankou Hubinskou. Divadlo ma veľmi láka, no uvedomujem si, že som na doskách nestála dobrých päť rokov a vrátiť sa pred živé publikum je výzva. Mám pocit, akoby som začínala odznova. Necítim sa na veľké javiská, skôr na tie komornejšie. Keby však prišla seriálová či filmová ponuka, nepoviem nie (smiech).

Veľké divadelné dosky by teraz boli nad tvoje sily?

Keď človek vypadne z divadelného herectva, nie je zvyknutý pracovať so svojím hlasom a telom vo väčšom priestore, automaticky nastupuje tréma. Aspoň ja to tak mám.

Aké situácie v bežnom živote ťa vedia vyviesť z miery, kedy mávaš trému?

Tým, že aktuálne pracujem v pekárni, na začiatku som mala trému pri obsluhovaní. Uvedomujem si, že nie som celkom neznáma tvár, ľudia ma sem-tam spoznávajú a pýtajú sa ma, či som to ja, tá riaditeľka nemocnice z Mamy na prenájom (smiech). Pre mnohých je to šokujúce, že herečka robí aj takúto prácu. Priznávam, že do istej miery je to vystúpenie z mojej komfortnej zóny, ale na druhej strane sa nehanbím priznať, že herecký „chlebík“ nie je stabilný.

Za žiadnu prácu by sa predsa človek nemal hanbiť. Prečo si si vybrala práve gastronómiu?

Už počas vysokej školy som si privyrábala a ku gastru ma to vždy ťahalo. Páči sa mi, že môžem nasávať vôňu croissantov a istým spôsobom slúžiť ľuďom, aspoň drobnosťou im spríjemniť deň. Mohla by som sa tváriť, že sa takto chystám na filmovú rolu čašníčky. Som však otvorená a normálne hovorím, že mi nevyšli kastingy, tak zatiaľ obsluhujem. Zároveň je to pre mňa príjemná ranná rutina.

Ako budeš podľa seba s odstupom času raz hodnotiť toto „hluché“ obdobie?

Verím, že mi prinesie iba pozitíva. Keď sa mi zrovna nedarí podľa predstáv, z času na čas sa pýtam, čo robím zle. Mám chvíľky, keď sa porovnávam s inými, lepšími, obdivujem ich. Obyčajne sú to kolegovia, ktorí už majú za sebou tisícky predstavení, veľa skúseností a sú podstatne ďalej. Na Insta­grame som dokonca prestala sledovať tých, ktorí boli na môj vkus až príliš úžasní a šťastní.

Kristína Kanátová​

Čo ti pomáha negatívne myšlienky zastaviť?

V prvom rade neizolovať sa, ale byť s ľuďmi, pri ktorých sa cítim dobre, bezpečne, nemusím sa pred nimi na nič hrať a neodmietnu ma vypočuť. Mám šťastie, že ich mám okolo seba vždy toľko, koľko potrebujem. Taktiež je to príroda, denné rutiny a rituály. Rovnako tak starostlivosť o svoje telo, zdravá životospráva. Teraz sa jej venujem pomerne intenzívne. Moje leto bola jedna sínusoida, odrazilo sa to trochu na mojej váhe, takže sa snažím zastabilizovať a byť čo najviac fit. Keď je príležitosť, zájdem do sauny a na masáž.