Ozaj, a akým jazykom doma hovoríte? Po slovensky alebo po maďarsky?
Iba po maďarsky. V našom regióne sa inak ani nedohovoríš, ani v obchode, ani na pošte, ani na krúžkoch. Nikde. Syn sa v škole síce učí slovenčinu, má jednotky, no veľmi málo vie. Robiho mamina i sestra sú Slovenky, preto im vždy hovorím, aby sa s nimi rozprávali len po slovensky. Niekedy sa to darí viac, inokedy menej.
Ty si sa kde naučila slovenčinu?
Na ulici. Chodila som do maďarskej školy, ale v Rimavskej Sobote, odkiaľ pochádzam, bola príležitosť naučiť sa po slovensky s deťmi na dvore. Mala som tiež slovenských bratrancov, sesternice. Na mňa sa to veľmi rýchle nalepilo.
Budeš bazírovať na tom, aby aj tvoji chlapci ovládali slovenčinu?
Určite áno, už len preto, že žijeme na Slovensku. Neviem, čím to je, ale pamätám si, že ani Robiho deti z prvého manželstva dlho nechceli hovoriť po slovensky. Nakoniec sa všetko zmenilo a obidvaja vyštudovali v Bratislave. Dcéra medicínu a syn išiel na konzervatórium.
Ako si s nimi rozumieš?
S radosťou môžem skonštatovať, že veľmi dobre. Myslím si, že prišiel čas, keď sme sa navzájom prijali, a náročné obdobie je za nami. Viem, že to pre nich bolo tiež náročné. Som však rada, že Robi si ma ako svoju partnerku vždy zastal. Pamätám si na momenty, keď chceli prísť za otcom iba vtedy, keď ja nebudem doma. To nikdy nedovolil. Všetko chcelo iba čas. Minule mal starší syn v škole tému o rodine a automaticky medzi svojich súrodencov začlenil aj ich. Majú sa veľmi radi, a to je pre mňa najdôležitejšie.