Čo je zatiaľ pre teba zo všetkého najťažšie?
Samozrejme, že časovo to všetko skĺbiť, aby som všetko postíhala, pretože popri tom ešte skúšam v SND. Úplne najťažšie sú pre mňa momentálne dokrútky a veci okolo toho, ktoré sú toho súčasťou, a to je pre mňa veľakrát vyčerpávajúcejšie než samotné tancovanie. Z toho je síce človek fyzicky vyčerpaný, ale nie psychicky. Dokrútky sú veľmi náročné na sústredenie, vymýšľanie, aj na to, že človek vychádza zo svojej komfortnej zóny. Ja konkrétne teda určite. Nie som doma ani v prispievaní na sociálne siete. Instagram mám rok, ani to nie, čiže sa v tom ani poriadne neorientujem a neviem úplne čo fičí, a čo nefičí, a ako sa človek má a nemá správať. Jasné, že najlepšie je byť sám sebou... Najťažšie je to, že je na mne strašne veľa pozornosti. A ja nie som typ, ktorý si užíva, keď je na ňom pozornosť. Takže zmieriť sa práve s týmto je pre mňa najťažšie, a zároveň najväčšia výzva.
Ako sa ti darí skĺbiť všetky povinnosti? Let’s dance, divadlo, rodina...
Darí sa mi to iba vďaka Elenke, opatrovateľke, a Ďurkovi. Inak by som to nezvládla. A, samozrejme, že veľakrát sú deti choré a podobne, ale robíme, čo môžeme. Ráno si podelíme, kto koho zanesie, poobede si podelíme, kto po koho ide, a takto ideme. Keď prídem z divadla, tak ma deti niekedy čakajú, uspávam ich... Snažím sa skĺbiť povinnosti, ako sa len dajú. Nemám však čas na taký svoj oddych, ale vnímam to tak, že môj oddych je na tréningoch, kedy môžem tancovať. Kvôli divadlu si však nemôžem dovoliť tancovať až príliš často. Aj preto sa snažím čas využívať čo najviac efektívne. Keď mám teraz hodinu tréning, tak ho nemôžem hodinu prekecať, ale musím naozaj tancovať a učiť sa všetko potrebné.
Ako reagovali tvoji najbližší na účinkovanie v Let’s dance?
Moji najbližší sa veľmi tešili, lebo vedeli, že milujem tanec, že strašne rada tancujem. Vedeli, že som rada pozerala tú šou, a že som tam vždy túžila ísť. Určite sa však aj trošku zľakli, že čo to teraz pre nás na najbližšie dva mesiace bude znamenať, ale tešili sa.
