Kde zvykneš tráviť zimu?
V Kalifornii. Je tam príjemnejšie počasie ako u nás. Bude to pre mňa obdobie, keď sa nič zásadné nebude diať. Spomalím. Nebudem vedieť, aký je deň ani mesiac. Budem sama so sebou a so synom. Tam mám oveľa menej sociálneho vyžitia, ale vôbec mi to neprekáža. Baví ma tam tvoriť, tešiť sa na to, čo príde.
Kalifornia znamená pre teba aj totálnu anonymitu?
Ani u nás nepociťujem pretlak pozornosti.
Nejaké herecké skúsenosti máš za sebou aj tam. Využila si všetko, čo sa ti ponúkalo, alebo si mohla urobiť viac?
V tom čase som mala pocit, že robím maximum. Mala som agenta, manažérov, chodila som na kastingy. Možno som to mohla viac využiť, ale vtedy som mala aj rodinný život a iné priority. Teraz, keď sa spätne pozriem, asi som nikdy nebola typ, ktorý mal šialenú túžbu to tam dobyť. Do ničoho som nevkladala prílišné úsilie. Keď mi to dávalo zmysel, išla som naplno. Ale nikdy som nemala obrovské sny a ciele. Ani tu, ani tam.
Bez agenta sa teda nedá dobyť Hollywood?
Nejde to. Filmový svet je priveľký na to, aby ste sa dostali k možnostiam. Osobné kontakty fungujú veľmi málo, nutná je reprezentácia.
Lietaš často medzi USA, Českom a Slovenskom. Partnera máš však z Uruguaja. Podarilo sa ti už spoznať aj jeho krajinu?
Ešte nie. Je to dosť ďaleko a času pomenej. Dúfam, že sa do Južnej Ameriky čoskoro spoločne vydáme, aby mi ukázal nielen Uruguaj, ale aby sme spoznali napríklad Peru, Argentínu či Brazíliu.
Ako sa u neho prejavujú živelnosť a temperament, typické pre Juhoameričanov?
Je to všeobjímajúca, vrúcna, usmievavá a ukecaná bytosť. Tým, že ja som z východu, toto máme spoločné. Keď sme navštívili moju rodinu, povedal: Veď to je taký Uruguaj (smiech). Mal pocit, že je doma.
Čomu sa venuje?
Je staviteľ a muzikant. Hrá na gitare. Spolu tvoríme piesne. Ja píšem texty, on skladá hudbu.
O čom najčastejšie píšeš?
Keď to raz dáme von, uvidíte. Ale primárne o vzťahoch, pretože sú všadeprítomné. A tiež o živote ako takom.
Mnohí textári hovoria, že inšpirácia často vychádza nie práve z pozitívnych zážitkov a emócií. Máš to tak aj ty?
Je pravda, že v určitom smutnejšom období vzniklo veľa mojich textov. Ale nemyslím si, že smerodajné je trpieť, aby človek dal zo seba to najlepšie.
