K tvojmu imidžu roky patria dlhé vlasy. Prečo?
Kedysi dávno som to chcel vyskúšať, lebo ako malého chlapca ma mama vždy vystrihala na „kanadský trávnik“. (smiech) Veľmi sa mi to nepáčilo. Dlhé vlasy som si obľúbil, lebo sú pohodlné.
Moja mama ich na mne neznáša. Raz som jej na Vianoce daroval svoj cop. Celú štedrú večeru som mal ako tínedžer na hlave čapicu, aby som ju nepripravil o prekvapenie.
Je mama zároveň tvoja najväčšia obdivovateľka?
Určite mi fandí, ale skôr tak po svojom. V mojich začiatkoch mi dokonca vytlačila všetky, aj negatívne komentáre, ktoré našla pod nejakými článkami o mne.
Vraj, aby som nespyšnel. Inak ma poriadne cepuje. Keď vystihnem jej dobrú náladu, je prajná. Ale vieš, ako sa hovorí: doma nikto nie je prorokom. Určite však vidí, že móda je moja vášeň. Keď ma však niekto príliš chváli, nastaví mi druhú tvár.
Obliekaš aj ju?
Iba raz som mal tú možnosť. Povedala mi, že chce bordový kostým, ktorý si sama navrhla. Vravela, že ide o veľmi dôležité podujatie v Prahe, kde môj nevlastný otec Dušan, ktorý je psychológ, dostane významnú cenu. Cestovali sme tam všetci traja spolu. Všetko sa dialo na slovenskom konzuláte.
Do sály sme vchádzali zadným vchodom, stále mi prízvukovala, že sme poslední. Keď sme vošli, videl som pána Petra Weissa so závesným odznakom na krku a po chvíli mi mama hovorí, že bude potrebný aj môj podpis. Najskôr som nechápal, o čo ide. Napokon vyšlo najavo, že to bola svadba. Bol som dojatý.
Vôbec som to nečakal. Zosobášili sa po 20 rokoch. Celý obrad som preplakal. Spomenul som si, že keď som mal sedem rokov, moji rodičia sa rozviedli. Vtedy som mame nakreslil šaty, ktoré som jej raz chcel navrhnúť na svadbu, aby bola opäť šťastná. Bola to moja princezná. A ja som chcel odjakživa obliekať princezné a bábiky. Tento sen sa mi splnil.
To znamená, že už ako malý si sa skôr hral s bábikami ako s autíčkami?
Chlapci sa hrali s autíčkami, dievčatá a gejovia s bábikami a ja som sa hral s vianočnými ozdobami. Babička totiž pracovala vo fabrike na vianočné ozdoby. Mala ich plné skrine. Vzhľadom na to, že som bol jediný vnúčik, dovolila mi všetko. Aj ozdobovať stromy na záhrade v auguste. Vôbec sa nad tým nepozastavovala. Pre niekoho to možno znie čudne, pre mňa to bolo skôr kreatívne. Veľmi sa mi páčilo, že uprostred leta sme s chlapcami vešali girlandy, gule a trblietky. (smiech)