Často klientky usmerňuješ, že ich vysnívaný model na nich nebude dobre vyzerať?
Nič nerobím nasilu. Keď vidím priestor na radu, ponúknem alternatívy. Raz za mnou prišla žena, ktorá trvala na červenom kabáte. Pýtal som sa jej prečo, keď má celý šatník v nugátovej a bielej? Odpoveď bola, že červený kabát si želá jej manžel. Ona tú farbu ani nemá rada, ale chcela mu vyhovieť.
Ako to dopadlo?
Kabát sme nedošili. Už na prvej skúške sa v ňom nevedela hýbať, bola strnulá.
Povieš niekedy svoj názor, ako sa povie, z mosta do prosta?
Záleží na tom, kto to je. V tomto musím byť tak trošku psychológ. Spomínam si na nevestu, ktorá prišla so stylistom a on presadzoval istú siluetu. Vedel som, že výsledok nebude dobrý, ale komunikácia s ním nebola jednoduchá. Mali sme však dosť času. Keď som ich pôvodný zámer na nej našpendlil, až vtedy pochopili, o čom som hovoril.
Nikto z prítomných nebol spokojný. Bolo to krásne, ale nebol tam wow efekt. Tak som vytiahol plán B, obyčajne ich mám v zálohe aj viac. Vtedy som bol pre nich guru, kúzelník a neviem, čo všetko. Pritom je to len moja poctivá príprava a kreativita. Záver je, že dotyčná je šťastne vydatá. (smiech)
Odmietol si zákazníčku?
Áno, tri. V prvom prípade išlo o neuveriteľnú aroganciu. Chvíľku som sa tváril, že to nevnímam, ale potom som ju poslal kade ľahšie. Druhá chcela šaty, v ktorých by podľa mňa vyzerala vulgárne a ja som sa pod to nechcel podpísať. Odporučil som jej inú kolegyňu. Spolupracujú doteraz. A s treťou som sa nevedel osobnostne stotožniť. Viem, že jej by som neušil nič, ani keby bola posledná na svete.
Nikdy si nemal túžbu presadiť sa v zahraničí?
Niekoľkokrát som mal možnosť pracovať v Bratislave so zahraničnými kolegami. Veľmi veľa mi to dalo. Hlavne som bol zvedavý, či dokážu niečo inak ako ja. Zaujímalo ma, v čom tkvie ich úspech. Bol tam len jediný rozdiel, v egu. Každý jeden z nich sa vedel lepšie predať. Mne dodnes chýba také sebavedomie, aké majú cudzinci. Takže neviem, či by som mal za hranicami úspech.
Málokto o tebe vie, že nešiješ len pre ženy, ale aj pre mužov. Omrzela ťa teda už ženská móda?
Nie, pre mužov už robím tiež dlho, ale nikdy som to nikde nezverejňoval. Keď prišla nevesta, že by okrem šiat pre seba chcela aj oblek pre ženícha, vždy som ho urobil. Navrhol som veľa pánskych sák. Teraz som však oficiálne vyšiel s mini kolekciou pre otca a syna. Samozrejme, vždy ide o zákazkové šitie, takže kto chce byť viac extravagantnejší alebo, naopak, konzervatívnejší, stačí povedať.
Aký dôležitý je outfit, keď obliekaš seba?
Riadim sa tým, že čím obyčajnejšie, tým lepšie. Mojou prácou nie je zdobiť seba, ale ostatných. Mňa až tak nebaví hrať sa so svojím zovňajškom.
Predsa len, navrhol si si niečo?
Párkrát sa to stalo, aj to dobre dopadlo. Veľmi pohodlne sa napríklad cítim v dlhých košeliach pod kolená. Prvú som si, paradoxne, neurobil ja, ale kolegyňa Dana Voda.
Ja nechodím ani sám nakupovať, vždy potrebujem ísť s niekým. Musím mať podporu. V opačnom prípade to dopadne tak, že si kúpim nohavice rovnakého strihu.