Frajerku už má?
Ondrej: Keď sa ho na to pýtam, vraví, že najskôr škola, na dievčatá má čas. Zatiaľ odpovedá veľmi rozumne. Pre mňa je dôležité, aby nám naše deti dôverovali. Preferujeme s nimi skôr kamarátsky vzťah, hoci určité hranice sa prekročiť nesmú. Nechcel by som, aby sa nám báli niečo povedať. Hovorím o sebe, že nie som dokonalý otec, ale určite som milujúci. Nikto nie je neomylný. Ani ja nie som vždy na seba hrdý, že niekedy nereagujem tak, ako by sa žiadalo, ale nehanbím sa to priznať.
Nájdete si čas, aby ste aj po 16 rokoch manželstva išli na rande?
Erika:Pomaličky staršie deti pomáhajú so strážením štvorročnej Marušky, a tak sa nám občas podarí byť osamote.
Ondrej: Hoci je pravda, že keď má stráženie na starosti Emka, trošku to zaváňa „prúserom“. Zatiaľ sa nič nestalo, ale nedal by som ruku do ohňa za to, že by sa z ihriska vrátili spoločne. Podľa mňa by si ani nevšimla, že tam sestru zabudla (smiech).
Erika: Preto deti častejšie stráži babka. Vtedy ideme na kávu, večeru, na výlet alebo do wellness.
Si romantik?
Ondrej: Áno.
Erika: Podľa mňa nie je veľmi romantický. Určite niekedy niečo pripravil, ale teraz si neviem rýchlo spomenúť (smiech).
Ondrej: Už radšej nič nehovor, prosím ťa.
Kedy si podľa teba prekvapil a urobil si niečo naozaj poriadne romantické?
Ondrej: Podľa mňa naše zásnuby boli romantické, a to v Levočských vrchoch. Bolo to v zime v roku 2007, pozval som Eriku do kostolíka a po vianočných obradoch som ju v zasneženej prírode požiadal o ruku. Onemela úžasom.
Zájdete občas na rande aj niekam za kultúrou?
Ondrej: Erika ma stále volá na nejaké predstavenie alebo koncert, ale ja tých svojich mám v práci dosť, nepotrebujem chodiť ešte aj súkromne. Nie tak dávno som však urobil výnimku a bol som na koncerte husľového virtuóza z Holandska. André Rieu je pre mňa veľkou inšpiráciou. Obdivujem na ňom absolútne dokonalú šou so všetkým, čo k tomu patrí. Mnohé z jeho vychytávok sa snažím aplikovať aj do našich koncertov.
Erika: Pravidelne chodievame celá rodina do kúpeľov Lúčky. Tam sme raz boli na kultúrnom predstavení Tri letušky v Paríži. Ondrej počas neho zaspal. Jeden z hercov sa pritom na pódiu zakoktával a jeho kolegyňa sa pýta: Čo toľko kokceš? A on na to: Hľa, Kandráč zaspal.
Ondrej: V tej chvíli sa na mňa pozrelo asi 200 divákov, zobudil som sa, všetci sa smiali a ja som nechápal, čo sa deje (smiech).