Večer ide Dunaj. Budeš pozerať?
Nie, budem v divadle ako diváčka sledovať predstavenie mojich spolužiakov. Seriál si teda nepozriem, ale už mám za sebou ranné nakrúcanie. Od piatej som bola na pľaci. Čo je na tom príjemné, je hodinka a pol na prebratie v maskérni. S kolegyňami sa rozprávame, hovoríme si texty, naladíme sa na seba a pripravíme sa tak na prvú klapku, ktorá napríklad dnes padla o 6.30.
Obyčajne ho však sleduješ, keď máš čas?
Niekedy áno. Je fajn občas vidieť výsledok práce, ktorú nie je možné inak skontrolovať a zhodnotiť. Beriem to ako spôsob učenia sa. Okrem toho ma dej seriálu i herecké výkony v ňom bavia.
Radi to pozeráme aj s mojím Vladkom, s ktorým rozoberáme, čo sa dalo urobiť inak, čo sa nám, naopak, veľmi páčilo a prečo to tak dobre vyšlo. O niektorých scénach sa bavíme aj pred nakrúcaním, prípadne keď sa vrátim domov, hovorím, ako to prebiehalo.
Ktoré zo scén sú pre teba najväčšou výzvou?
Keď niekto očakáva, že odpoveďou budú chúlostivé intímne scény, nie je to tak. Tie sú obyčajne preceňované ľuďmi, ktorí nikdy žiadne nakrúcanie nezažili. Myslia si, že je to strašné „vzrúšo“. Pravda je však taká, že na pľaci je veľmi veľa ľudí, všetci sa poznáme, takže je to skôr vtipné, niekedy možno milo trápne. Náročné scény sú pre mňa tie, keď človek siaha k svojim vlastným ťaživým pocitom, otvára vlastné rany. Prípadne keď sú náročné podmienky, ako nakrúcanie s bábätkom, s 30-členným komparzom, v stiesnených priestoroch či za obmedzených časových nárokov.
Prichádzaš občas na pľac aj s trémou?
Teraz už veľmi nie. Myslím si, že by som to nazvala skôr rešpekt alebo zodpovednosť, ale na Dunaji trému nemám. Čo sa týka divadla alebo iných aktivít, ktoré pre mňa nie sú takou bežnou záležitosťou ako tento seriál, tam, samozrejme, trému mávam.
A pri prvom spoločnom obraze s Jánom Koleníkom bola tréma?
Janko je veľmi priateľský, vtipný a veľký profík, nemala som žiadne obavy, možno som bola len zvedavá, ako to zvládnem, aké to bude. Spoločne sme jednotlivé situácie rozobrali, aby som nemala stres, vedel ich aj odľahčiť a nakrúcanie bolo príjemné. Tak ako každé, keď sa stretneme pred kamerami. Keď sa ma na neho ľudia pýtajú, nehovorím im žiadne senzácie, len poviem, že je super. Lebo to je najvýstižnejšie.
Keď som sa pripravovala na tento rozhovor, pozrela som si okrem iného aj Wikipédiu a pri tvojom mene bolo napísané: herečka, speváčka a poetka. Ako sa to začalo?
S písaním som intenzívne začala na konzervatóriu. So spolužiačkami sme mali zoskupenie Poetri, robili sme hudobno-poetické večery. Naše spoločné cesty sa pre rôzne záujmy a povinnosti rozišli, ale ja píšem dodnes.
Aká situácia ťa naposledy inšpirovala, aby si ju zhmotnila na papier?
Nespokojnosť, absurdita, smútok? Istý stav rozrušenia je pre moju tvorbu nevyhnutný. Písanie môže byť niekedy priam terapiou. Neviem o tom veľa hovoriť, myslím si a dúfam, že moje básne hovoria samy za seba. Niekedy sa stane, že impulz k tvorbe je schovaný v úplne obyčajnom dni.
V škole na literatúre si teda zrejme „hviezdila“, kým ostatní sa trápili nad porozumením poetického textu. Je to tak?
Literatúra rozhodne patrila k mojim obľúbeným predmetom v škole. Ale ja nerada rozoberám básne, lebo vtedy pre mňa strácajú svoj zmysel – poetickosť. Poézii človek môže aj nemusí rozumieť. Ak aj nerozumie, môže na neho rovnako dobre fungovať, a to ak v ňom vzbudí pocit, ak vyvolá atmosféru. Môže si za slová autora dosadiť svoju víziu, vlastnú báseň. To je pre mňa poézia.
Predpokladám, že najčastejšie adresuješ básne priateľovi Vladkovi Plevčíkovi, ktorého si už v rozhovore spomínala.
Áno, bolo to tak na začiatku nášho vzťahu i teraz po siedmich rokoch. Je pre mňa veľkou inšpiráciou.
Vladko je herec, no venuje sa aj muzike a aktuálne pripravujete spoločný album. Dostane tvoja tvorba novú hudobnú podobu?
O to sa snažíme a verím, že sa nám to o pár týždňov podarí. On miluje hudbu tak veľmi, že som fascinovaná jeho vášňou. Má v tomto moju absolútnu dôveru. Vieme, čo môžeme od seba očakávať, zároveň sa prekvapujeme novými nápadmi, takže sa nám výborne spolupracuje. Verím, že to budú cítiť aj poslucháči.