Čím ťa inšpiruje?
Láskavosťou. Všetko robí s dobrým úmyslom, obetuje sa pre blízkych. Je veľmi férový a pravdivý voči mne, slovami i činmi. Viem, že by mi nedokázal klamať. Obdivujem jeho zmysel pre humor. Páči sa mi, že často rozmýšľa nad vecami inak ako ja, čím mi prináša nový rozmer.
Aké najromantickejšie gesto urobil?
Vladko je veľký romantik, pritom nemusí ísť o žiadne veľké veci, on vie, že ja nie som na veľké gestá. Sú to skôr maličkosti, ktorým rozumieme iba my, a tak sa nám to obom páči.
Aké prekvapenie mu obyčajne nachystáš ty, keď ho chceš potešiť?
Najväčším luxusom momentálne je pre nás spoločný čas. Nepotrebujeme sa teda prekvapovať darčekmi, ale napríklad tým, že sa prídeme večer po predstavení čakať pred divadlo, aj keď sme sa nedohodli. Alebo tým, že spolu ideme do kina, divadla, na víno alebo si niekam zatancovať.
Aká si? Čo o tebe ľudia nevedia?
Myslím si, že ľudia nevedia, aká v skutočnosti som. Aj mne sa ťažko odpovedá na túto otázku. Diváci ma poznajú len cez herecké postavy. Teraz najmä cez Evu z Dunaja. A, samozrejme, mám s ňou mnohé spoločné, ale nie som to ja. To, v čom sme si podobné, je určitá zmes ambicióznosti i rozhodnosti, možno aj viera v dobro. Okrem toho som pracovitá, často veselá, odviazaná, ale aj hĺbavá a citlivá.
Ako znášaš neúspech, napríklad nevydarený kasting?
Závisí to od daného momentu. Niekedy som smutná, občas plačem, niekedy o tom potrebujem hovoriť a rozanalyzovať, čo som mohla urobiť lepšie, prečo to nevyšlo a podobne, niekedy o tom potrebujem mlčať. Ale časom sa väčšinou ukáže, že takto to malo byť, a dokonca sa stalo, že neskôr mi prišlo do cesty ešte niečo lepšie. Vždy sa snažím zachovať si nadhľad.
Do akej miery je pre teba dôležitý imidž, a to tak pre herečku ako i Petru v súkromí?
Myslím si, že mám svoj štýl. Je to zmes pohodlia a toho, čo ma vizuálne a esteticky baví. Moje denné outfity sa od seba značne líšia v závislosti od mojej nálady, počasia či náplne dňa. Dá sa teda povedať, že ten štýl je rôznorodý a neviem ho zaškatuľkovať. Čo je dobre, keďže si myslím, že herečka by mala byť tvárna, mala by prijať samu seba v rôznych polohách, a to krajších i menej pekných.
Rada zažiarim, ale keď v niektorých divadelných predstaveniach či na nakrúcaní vyzerám hrozne, použito, mám kruhy pod očami alebo vrásky, teším sa tiež. V bežný deň chodím väčšinou bez mejkapu. Občas sa ráno zobudím s tým, že sa chcem skrášliť, tak si to dovolím. Nehnevám sa na seba, že som v tomto povrchná, ale ani, že som lenivá, ak to neurobím. Prijímam sa taká, aká som.
A čo tvoje výrazné kučeravé vlasy? Sú pre teba skôr devízou alebo príťažou?
Keď som bola v puberte, nebola som z nich nadšená, často som si ich rozčesávala. Chcela som totiž zapadnúť medzi ostatné dievčatá. Vzťah k mojim vlasom som si pestovala roky. Začalo sa to tým, že mi ich čoraz viac ľudí chválilo, videla som, že aj iné dievčatá majú také vlasy a sú považované za pekné.
Je to smutné, ale k tomu, aby som ich prijala, som musela dospieť cez iných a chcelo to čas. Dnes ich mám rada také, aké sú. Nevymenila by som ich za rovné. Žehlím si ich len príležitostne, ak si to vyžaduje herecká postava, alebo občas na nejakú spoločenskú udalosť.
Riešila si ešte v rámci svojho imidžu v minulosti niečo, s čím si nebola spokojná?
Množstvo vecí. Asi je to prirodzené, každý si zrejme prešiel obdobím, keď sa nevedel prijať taký, aký je. Mám však pocit, že som so sebou primerane spokojná. Čo riešim dodnes, ale len keď mi to niekto pripomenie, je moja výška. Nerozumiem tomu, keď mi niekto na ulici povie: „Jéééj, vy ste aká malá.“ Viem, že to nemusí byť posmech, ale nepadne to dobre.
Navyše naozaj neviem, akú odpoveď dať na túto vetu. Ľudia majú možno pocit, že keď ma vidia v telke, môžu si viac dovoliť a povedať mi, čo práve majú na mysli. Neurazím sa, len asi nerozumiem potrebe komentovať to, ako ostatní vyzerajú. Väčšina stretnutí s tými, ktorí ma spoznajú, sa však netočí okolo môjho výzoru. Skôr sú zvedaví, ako sa bude vyvíjať postava Evy, a vyjadrujú mi svoj obdiv. To je veľmi milé.