Ste žasnúci a kochajúci sa typ?
om, presne. A práve teraz máme to obdobie, keď sa dá vonku žasnúť a obdivovať (úsmev). Na jar neustále vyvolávam otcovi, tak čo, už kvitne tá hruška?
V umeleckých kruhoch sa o vás klebetí, že vôbec nie ste klebetná, je to pravda?
To sa človeku samému ťažko posudzuje. Neviem. Ale asi fakt nie som. Môj muž hovorieva, že sa na svet pozerám cez ružové okuliare. Ale ja mám len rada ľudí a mám pocit, že im aj rozumiem. Verím tomu, že ľudia nechcú ubližovať, a aj tomu, že sa veci veľakrát len tak nejako zvláštne vyvinú. Ak sa človek zachová zvláštne alebo neštandardne, tak sa za tým často skrýva bolesť, strach, niečo hlbšie, čo sa navonok javí ako arogancia alebo drzosť. No a mne zvykne napadnúť, že tento človek sa správa nepekne preto, lebo má problém.
Myslím si, že človek je zložitý tvor a je mnoho vecí, ktoré ho dokážu rozkývať, a potom sa správa zvláštne, arogantne. Lenže tí arogantní bývajú často tí najcitlivejší z nás. Niekedy stačí pripustiť si, že to, čo sa javí ako arogancia, je len ich spôsob, ktorým sa chránia. A k tomu klebeteniu a intrigám, nerada zveličujem a dramatizujem a myslím si aj to, že sa netreba brať až tak vážne. Takže neblbnime (smiech). Nikoho až tak veľmi nezaujímame a každý má dosť starostí sám so sebou.
Váš syn nosí do lesa perfektný klobúk, dokonca aj s perom. Je to nejaký rodinný poklad?
Ach, ten klobúk (smiech). Kryštof má momentálne svoje alter ego – Kocúra v čižmách. Už celé roky chodí v tomto mojom klobúku, niekedy si vezme aj plášť a ak sa dá, tak aj vysoké čižmy. My žijeme Kocúrom v čižmách! Zháňame figúrky. Vedeli ste, že Kocúr je diera na trhu? Napríklad taká Cica Labka, ktorá k tomu patrí, sa nedá zohnať, čiže sme si ju museli objednať v Amerike. No, naša rodina by mohla o vzťahu ku Kocúrovi v čižmách písať romány.
Kryštof si vyrába kordy, zháňa nové a nové pierka, vyrába ich z papiera, ale už mal aj bažantie... Na vlaňajšej letnej dovolenke sme si dokonca pýtali pierko z papagája! Stále niečo riešime pre toho nášho kocúra. Nedávno som synovi kúpila kostým Captain America, aby som jeho pozornosť sústredenú na kocúra trošku rozbila. Trošku ho vyrušila (smiech).
Týmto teda žijete.
Áno, a ešte aj tým, že Kryštof by mal rád živého kocúra. Musím sa priznať, že aj mne by sa to páčilo, preto začínam rozhadzovať siete a zbierať informácie. Mať domáceho vnútri? Alebo radšej „vonkajšieho“, ktorý sa príde pomojkať, nažrať a zase ide po svojom? Zatiaľ neviem. Áno, toto my riešime (úsmev).
