Takže je dôležité držať kilá na uzde. Správne?
Kamarátkam, ktoré mi hovoria, že potrebujú schudnúť povedzme 12 kilogramov, hovorievam: Dobre, ale čo by si povedala na to, keby si dala dole povedzme 3 kilá za rok a tam, kde chceš byť, budeš o štyri roky? Ale ešte ku kilogramom, keď už sme pri nich: tu nejde len o zhadzovanie, ide najmä o nepriberanie. V tomto veku máme totiž tendenciu pribrať dve-tri „kilká“ každoročne. Ak to necháme tak, ide to hore. Nedá sa to teda zvrátiť inak, ako sa začať oveľa viac hýbať. Tak ako sme to – v ideálnom prípade – robili okolo tridsiatky.
A ako sa motivujete vy? Naozaj cvičíte každý deň?
Pomáha mi Zuzka. Ona je mojou oporou. Takisto moja sestra, pretože máme podobný spôsob rozmýšľania v rámci výživy aj túžby zostať stále fit. Najradšej sa teda motivujem ďalšími ženami. Alebo si rada vypočujem podcast, ktorý ani nemusí byť priamo o cvičení či zdravej strave. Máme super dobu v tom, že sa pár klikmi vieme dostať k veľmi zaujímavému obsahu, či už ku knihám alebo k podcastom.
A keď som taká nejaká rozladená, nájdem si kvalitný podcast. O čomkoľvek. Hoci aj o podnikaní. U mňa to funguje tak, že ma to namotivuje v tom mojom, čo v sebe práve riešim. Nepotrebujem počuť „obuj sa a vybehni von, je tam super“. Dobrý výživný obsah knihy alebo podcastu ma zaplaví blahom, „dopamínujem“ a ožívam. To, že počujem kvalitných ľudí rozprávať o nejakej kvalite, ma inšpiruje robiť veci kvalitne. Skvalitňovať svoje dni.
Súhlasím, lebo to zažívam každý týždeň pri rozhovoroch. Lucia Okoličányová, inštruktorka severskej chôdze s najlepšou technikou na svete, patrí k takým ľuďom. A mnohí iní.
Áno, potvrdzujem, Lucia je presný príklad ľudí, ktorých som mala na mysli. Stretli sme sa len raz a môžem povedať, že inšpiratívne je nielen to, ako sa s vami baví, deň to pekne zvládam, no a cez víkend si doma s deťmi niečo upečieme.
Povráva sa, že ľudia, ktorí svoje telo poriadne vyživia, už potom netrpia neovládateľnými chuťami na sladkosti alebo čipsy. Je to pravda?
Presne tak. A už vôbec nefunguje systém, v ktorom som tri dni na seba prísna a vyhýbam sa všetkému, čo chutí sladko, vrátane jabĺk. No a na štvrtý deň zjem celú čokoládu. To nemá zmysel. To si radšej dajte každý deň malý zákusok. Ideálna je rovnováha bez výkyvov. Čo najmenej rozkolísať svoju hladinu cukru.
Poďme k vašej hereckej práci, ku ktorej patria nielen seriály, ale aj zájazdové predstavenia. V koľkých aktuálne účinkujete?
V troch, z toho dve majú rovnakého autora, Floriana Zellera. Je to súčasný a veľmi kvalitný autor. Ide o divadelné hry Pravda a Otec. Tretím titulom je kriminálka Krvavé peniaze. V septembri sa chytám skúšať ďalšie predstavenia. Spomínané tituly hráme aj v Bratislave v štúdiu L+S, ale oveľa častejšie s nimi cestujeme po Slovensku.
A čo projekt Markízy Mama na prenájom, v ktorom hráte Kvetku? Je v zákulisí zábava, zažívate príjemné momenty s kolegami?
Určite. A som veľmi rada, že mám možnosť robiť aj na dennom seriáli. Tento tím sa stretáva už dlho, pravidelne a keď sa zabeháte a máte okolo seba kolegov, o ktorých sa môžete oprieť, ide to ľahko a príjemne. Navyše, stabilita denného seriálu má pre mamu pomerne malých detí, ktorou som, veľké výhody. Potrebujem čo najviac pracovať v Bratislave a byť k dispozícii, Mama na prenájom mi do tohto modelu pasuje.
Kvetka je žena, ktorá veľmi veľa hovorí a na všetko má názor. Je to „veľká voda“. Ak by oproti vám sedela žena tohto typu, boli by ste kamarátky?
Asi si myslím, že hej, že by mi bola v podstate sympatická. V jej správaní je kus odvahy, je originálna a autentická. Toto by mi bolo sympatické a žena typu Kvetka by ma bavila.
Ak náhodou máte pocit, že nastali zlé časy, aká je vaša stratégia, ako to prežiť a ostať spokojná?
Vracať sa k počiatku, k základnému faktu, že sme na svete, a už len za to môžeme byť vďační, a ak sme zdraví, o to viac. Ja ďakujem každý deň, bez ohľadu na to, či sú okolnosti priaznivé alebo nie. Každý deň totiž môže byť pekný, ak si ho takým urobíme, my sami sme predsa tvorcami svojho dňa, svojho života. Podľa mňa žijeme v dobe, ktorá má veľa výhod, sme relatívne slobodní a môžeme mnohé tvoriť podľa svojich predstáv.
Asi by som sa teda vrátila k obyčajnej vďačnosti za svoje zdravie, existenciu. Čo súvisí aj so zodpovednosťou urobiť maximum pre to, aby som vytvorila niečo pekné aj pre iných, pekne sa postarala nielen o seba, ale aj o svojich blízkych a veci, na ktoré mám dosah. A ak by som to chcela ešte viac rozmeniť na drobné, bola by tam určite psychohygiena vo forme pohybu. Najlepšie v lese. Vidíte, mám vlastne ešte jedno heslo k tým prvým trom, ktoré som už spomenula: Buď v lese. Príroda nám dokáže veľmi veľa dať.
