Čím bola pre vás rola samozvanej koučky najvzrušujúcejšia?
V niektorých častiach sa objaví zaujímavé plynutie, ja tomu hovorím verbálna diarrhea (hnačka). Prúd reči, ktorý sa nedal naučiť, štvor- až päťminútové sekvencie, keď som mlela niečo, o čom som nemala minimálnu predstavu. Repliky, ktoré sú vlastne strašné sprostosti a pritom znejú ohromne presvedčivo, čo mňa samu šokovalo. Pripomenulo mi to výjav, keď zajac uhranuto hľadí na hada a nemôže si pomôcť. Je to niečo ako mentálna havária. Ako keď ideme po diaľnici, vidíme haváriu a aj keď dobre vieme, že by sme sa tam nemali dívať, nevieme si pomôcť a predsa sa pozeráme.
Rovnako sa dívame na tie youtubové mentálne havárie a ide nám to do hlavy. Vyzerajú presvedčivo, tí ľudia vedia, ako zvoliť tón, tvária sa sebavedome, majú peknú tváričku a už to ide.
Ich šarmantný zjav je ich najsilnejšia zbraň.
Presne! A pritom sú to podvodníci. Kontrolka by mala začať blikať, už keď sa pristihneme pri tom, ako si povieme – och, to je ale šarmantný človek!
Máte vyhranený názor na túto tému. Ako ste sa herecky dokázali stotožniť s postavou, o ktorej nemáte najlepšiu mienku?
Herectvo je mentálna práca, proste odhodila som svoje zábrany, slušnosť, čestnosť, pocit zodpovednosti a ponorila som sa do inej bytosti. Išlo mi o jedno – očariť. Moja postava Simonka má také obrovské sebavedomie, že sa ani nesnaží lichotiť, usmievať sa a byť milá. Niekedy funguje aj to, keď ste prísna a tvrdá, zrazu majú pocit, že ste autorita.
Dá sa povedať, že cieľom tohto televízneho projektu je aj upozorniť divákov, aby si dávali na pochybných koučov pozor?
Ako poznám scenáristu Petra Kolečka, asi nemal tento cieľ. Skôr si myslím, že mal ambíciu byť vrcholne nekorektný a vtipný. Vidí sa mi, že jeho priateľka niečo takéto robila a on má vždy sklony k tomu, aby si uťahoval z toho, čo na svojich priateľkách neznáša.
Ale v druhom pláne to môže zafungovať ako výstraha, či ani to nie?
Keď som hľadala motiváciu pre seba, tak presne toto som našla.
Sme na prahu roku 2024, čo vás v ňom čaká?
Pracovný program mám hotový zatiaľ do konca augusta, plánujem vždy od sezóny do sezóny. Čakajú ma tri divadelné premiéry – dve komédie a jedno umenie. Ide to v rýchlom slede, mám to tak rada, keď sa môžem venovať jednej časti mojej práce. Potom pôjdem točiť do Česka, kalendár mám naprataný, nezmestí sa tam už ani špendlík.
Vždy ma zaujímalo, ako sa dá prepínať medzi rôznymi charaktermi divadelných postáv. Niečo len skúšate, niečo hráte a na niečo sa ešte len pripravujete...
Je to ako varenie na viacerých platniach. Niečo už varíte, niečo máte predpripravené v chladničke a na iné si len krájate suroviny... Ale i tak musíte preskakovať z jednej do druhej. Viem pracovať s psychohygienou, bez toho, by som sa zbláznila.
Presne toto som mala na mysli. Každý umelec si nájde spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje. Lebo treba vedieť oddeliť silné emócie z práce od svojho civilného prežívania. Ako to máte vy?
Mám superschopnosť spánkovej hygieny. Dokážem zaspať aj hneď po zobudení. Viem si rozkázať a vypnúť hlavu. Naučila som sa sama so sebou vynikajúco zaobchádzať, pokiaľ ma nerozhodí nejaká extrémne silná udalosť. Neskromne by som to prirovnala k vrcholovému športu. Športovci so sebou tiež zaobchádzajú ako s produktom vrátane svojej mentality. Pokiaľ ich nestretne napríklad smrť blízkeho alebo niečo podobne emočne silné, tak pracujú na sebe a zvládajú to.