Čo máte nové?
Napríklad nové bývanie. Kúpil som si domček a zrekonštruoval som si ho podľa svojich predstáv.
Zmenili ste aj lokalitu, ťahalo vás to niekam ďalej na vidiek?
Nie, od roku 2007 žijem v Devíne a je mi tam dobre. Od začiatku som chcel byť blízko k prírode, aby som mohol mať aj včielky.
Vianoce budete prežívať tento rok už v novom domčeku?
Ešte sa niektoré veci dorábajú, ale robíme všetko pre to, aby sme tam na sviatky už mohli byť.
Budete mať bývanie podľa svojich predstáv, je to už navždy?
Architektovi som povedal, že toto by mala byť jedna z mojich prestupných staníc. Lenže keď sa začali práce a tvoril som s interiérovou architektkou, ako bude moje bývanie vyzerať, ona prvá povedala nahlas: Martin, a prečo chcete odtiaľto odísť? Budete to mať úplne podľa svojich predstáv, na krásnom mieste... A ja som uznal, že má pravdu. Nesmierne sa tam teším ja i môj Martinko. Ale zasa – nehovorím nič dopredu. Nerobím si žiadne dramatické plány, lebo život to môže zmeniť lusknutím prstov.
Rozumiem vám. To prichádza s vekom, že už nie sme takí radikálni v rozhodnutiach, viac zvažujeme.
Tak to je. A naučil som sa nelipnúť na veciach. Mám, samozrejme, svoje morálne zásady, to sú tie alfy a omegy života, červené čiary, za ktoré sa nejde. Ale inak netrvám na rozhodnutiach. Ak by sa naskytla príležitosť vymeniť bývanie za ešte lepšie, prečo nie? Za posledné tri roky som sa sťahoval trikrát. Ale nateraz asi už stačilo.
Obdivujem ľudí, ktorí majú nervy na časté sťahovanie, mňa to balenie a vybaľovanie dosť ubíjalo a už by som to nechcela zažiť.
Posledné bolo príjemné, lebo som už vlastne nič nemal. Býval som v prenajatom dome, ktorý bol kompletne zariadený, a sťahoval som si len osobné veci. To, že máme veľa vecí, si uvedomíme až pri sťahovaní. Zakaždým som triedil.
Sú veci, ktoré si budete nosiť vždy a všade?
Možno veci z ciest, pretože sú to spomienky na pekné chvíle. A obrazy. Neviem si predstaviť, aká situácia by musela nastať, aby som sa ich zbavil.
Najšťastnejšími a najbohatšími nás robia zážitky, nie hromadenie vecí. Súhlasíte?
Jednoznačne! Na začiatku som mal ambície si z každej cesty niečo priniesť a dotvoriť svoju domácnosť tak, aby pripomínala zážitky z ciest. Ale čím dlhšie cestujem, tým menej predmetov si nosím. Uvedomil som si, že sú to len lapače prachu.
Ako nepodľahnúť tomu emotívnemu návalu, keď v nejakej cudzej krajine, obklopený ich tradičnými artefaktmi, cítim nutkanie kúpiť si nejakú vec?
Na to treba sebadisciplínu. Naučil som sa jednu vec – keď prídem do obchodu, dvakrát sa opýtam sám seba, či tú vec naozaj potrebujem. Ak si dvakrát odpoviem, že áno, kúpim si ju.
Je napriek tomu niečo, v čom ste márnivý, v čom sa neobmedzujete a doprajete si?
Kvalitné jedlo. Keď mám možnosť zažiť kvalitný kulinársky zážitok, neodmietnem. Keď je to naozaj dobré, nemám problém zaplatiť aj viac.
A naopak, za čo by ste nikdy nedali peniaze?
Fíha! Zaujímavá otázka! Asi za šou, v ktorej by týrali zvieratá alebo deti. Čokoľvek, čo by sa priečilo mojim morálnym zásadám.
