Máte za sebou natáčanie nového filmu Hadí plyn, ktorý bude čochvíľa v kinách, predstavíte nám vašu postavu?
Moja postava vo filme Hadí plyn sa volá Sada, je to hlavná ženská postava, ktorá sa zamilovala a pre svoju lásku zanechala komfort mesta a odcestovala za ním do takej - nazvime to - kolónie, kde s ním ostala až do poslednej chvíle. Je to postava, ktorá je spojovacím bodom medzi bratmi a kolóniou. Viac prezradí samotný film.
S herectvom máte už skúsenosti, bolo pre vás v prípade tohto filmu niečo náročné pri stvárnení postavy?
Postava Sady celý film hovorí francúzky, v tom to bolo náročné, aj keď francúzsky som sa učila v detstve, keďže s rodinov sme žili 4 roky v Alžírsku. Presťahovali sme sa, keď som mala 6 rokov, nejaké základy ostali, ale nie v takom rozsahu, aby som viedla dlhé debaty po francúzsky. Najmä s čítaním toho textu mi musela pomôcť sestra, ktorá je vo francúzštine oveľa lepšia ako ja.
Ako sa prirpavujete na herecké úlohy, ako memorujete texty?
Pri tomto filme som sa naozaj učila veľa vopred, aby som dosiahla správny prízvuk - presne ten, ktorý si pamätám ešte z detských čias, Sada vo filme nemá rozsiahle texty, ale aj to málo som sa snažila, aby dobre a správne znelo.
Ak sa nemýlim študovali ste u Milky Vášáryovej, aká bola učiteľka? Čo najhodnotnejšie ste si z jej hodín zobrali?
Áno, študovala som v ročníku pani Vášáryovej. Sú to úžasné spomienky na jednu úžasnú ženu a skvelú pedagogičku. Je ťažké povedať, čo hodnotné som si zobrala z jej hodín. Pretože je toho veľmi veľa. Ako prvé mi napadá, že veľmi dbala na prirodzenosť a úprimnosť na javisku.
Určite ste to už spomínali v rozhovoroch, ale čo vás priviedlo na Slovensko. Predsa len ako 12 ročná - tušili ste vôbec, do akej krajiny idete? Ako sa to celé zomlelo?
Naša mama pôsobila na Angolskej ambasáde na Slovensku. Ako jej deti sme teda prišli s ňou, keď som mala 12 rokov. V tom čase som, samozrejme, ani netušila, že existuje krajina Slovensko. Doma sme mali jednu obrovskú mapu, tak sme so súrodencami v nej hľadali, kde to Slovensko je.
Nevedeli sme o Slovensku vôbec nič, ale tešili sme sa, že odídeme z Angoly, pretože v tom čase v Angole ešte pretrvávala občianska vojna, takže náš odchod prišiel vhod. Bolo to náročné. Bolo vojna, všetkého málo a ani my sme nemali financie, aby sme mohli odísť naraz všetc 5, aby sme kúpili 5 potrebných leteniek.