Seriál Tomáš a Diana je netradičný formát zložený z jednotlivých skečov. Ako sa vám nakrúcali?
Veľmi dobre, vždy mám rada takéto nové výzvy. Skeče sme nakrúcali bez strihu na jeden záber, čo je náročnejšie, lebo ak sa niekto z nás pomýlil v poslednej vete, museli sme ísť od začiatku. Zahrať komédiu a vytvoriť dobrý humor, či v televízii, alebo v divadle, je podľa mňa jedna z najťažších vecí. Hlavne ak má ísť o inteligentný humor, ktorý diváka nebude urážať a pri ktorom sa príjemne pobaví. Verím, že práve to sa nám s tvorcami tohto seriálu podarilo. Ja som hotový seriál nevidela, lebo sa sama na seba nezvyknem pozerať, ale verím, že režisér Miško Vajdička vybral tie vydarené klapky.
Písali vám s Tomášom Maštalírom roly na telo?
Na seriál sme robili regulárny kasting, na ktorom tvorcovia vyberali, kto sa na stvárnenie takéhoto zábavného páru najviac hodí. Zrejme sme ich presvedčili, že sme na to najvhodnejší práve my dvaja
Pozreli ste si nejaké zahraničné verzie tohto seriálu?
Pozrela som si niekoľko častí srbskej verzie. Lenže Srbi sú iná nátura, ich herečka bola veľmi vášnivá a temperamentná. Tá keď partnerovi vynadala, tak tam všetko lietalo. Od nás tvorcovia očakávali trošku zmierlivejší prístup
Názov Tomáš a Diana evokuje, že ide o príhody z vášho súkromného života. Neobmedzovalo vás v niečom to, že vám ponechali vaše vlastné mená?
Vôbec nie. Mne by sa páčil aj názov On a ona, ale autori originálu trvali na tom, aby boli zachované mená hercov. Mali sme jasne daný scenár, tak nebol dôvod miešať to so súkromím. Možno si niektorí diváci budú myslieť, že takí boli Tomáš a Diana pred 20 rokmi, keď spolu chodili, ale tí, čo nás poznajú, zistia, že to nie sme my, ale hráme úplne iného Tomáša a inú Dianu.
V čom sa teda líši seriálová Diana od tej skutočnej?
Trošku inak rozmýšľa, má partnera, ktorý ju má rád, ale vie s ním aj kývať. Veľmi sa túži vydať, ale nehovorí mu to priamo, no takmer v každej štvrtej scénke sa objaví malá narážka, že keby si ju zobral, možno by to bolo lepšie. Tam je cítiť, že žena sa chce vydať, ale nevie, ako povedať mužovi, že chce mať ten biely závoj, keď on sa tvári, že jej náznakom v podobe bieleho oblečenia alebo listovania v svadobných časopisoch nerozumie. Takéto scénky som si vychutnávala, lebo rada hrám niečo, čo v bežnom živote nezažívam a čo vôbec nesúvisí so mnou. Rada zosobňujem odlišné typy žien, ľúbené aj sklamané. Mňa v nich však nehľadajte. Samozrejme, môžem využiť aj skúsenosti zo svojich skutočných vzťahov a vtesnať tam nejaký moment, ktorý som zažila a zdá sa mi vtipný. Lenže diváci nezistia, o ktorý presne ide.
Sú osobné skúsenosti pri takomto seriáli výhodou?
Možno sme k sebe s Tomášom úprimnejší, vieme si otvorene povedať kritiku a hlavne ju vieme aj spracovať. Niekedy nie je ľahké povedať druhému, že vám na ňom niečo prekáža, napríklad ťažká voňavka, alebo že vás pri nejakej scéne príliš tlačí kolenom. Takže v tomto smere je to prínosná nadstavba, ak niekoho dôvernejšie poznáte a viete si vďaka tomu povedať všetko na rovinu.
Myslíte, že by sa vaše súžitie s Tomášom v niečom aj podobalo, keby ste spolu zostali?
To bolo tak dávno, že nejaké podobnosti sa už hľadajú veľmi ťažko. Scénky v seriáli sú však také súčasné a aktuálne, že nielen ja, ale aj veľa divákov si v nich nájde paralely so súčasnými alebo s bývalými frajermi. To, čo tam hráme, zažíva každý. Autori to napísali naozaj úžasne, vytiahli presne tie partnerské situácie, ktoré sú najcharakteristickejšie, keď sa dvaja hádajú, nepochopia alebo podceňujú – v obchode, v bare, v divadle, pri parkovaní auta alebo v spálni. To sú situačné modely zo života partnerov, ktoré zažívali pred 30 rokmi, v súčasnosti a budú ich zažívať aj v budúcnosti.