Ubehli dva roky a našli ste ďalšiu osudovú lásku, dvadsaťsedemročného kolegu, produkčného Petra Poláka.
Po tyranovi sa zrazu objavil niekto, kto dokázal ľudí empaticky počúvať, odhaliť a analyzovať trápenie. Pomohol mi nájsť stratené sebavedomie, čo mu nikdy nezabudnem. Brala som ho ako kamaráta, kolegu z divadla a jeho energia mi dodávala veľa sily, bol o 15 rokov mladší a vôbec by mi nenapadlo, že by sme mohli byť partnermi.
Ale sympatie prerástli do lásky bez ohľadu na vekový rozdiel?
Vzhľadom na vekový rozdiel aj na skúsenosti som už ďalší vzťah nechcela. Ale potom som zase poslúchla srdce, ktoré hovorilo: on to chce, ja to chcem, tak čo nám bráni? Prečo by sme sa mali pozerať na nejaké konvencie? Jeho rodičia ma prijali s otvorenou náručou, hoci si domov priviedol dvakrát rozvedenú, o 15 rokov staršiu speváčku s dvoma pubertálnymi dcérami. Hovorili: Vidíme, že náš syn je šťastný, a to je pre nás podstatné. Na toto obdobie si spomínam s veľkou láskou, boli sme veľmi zamilovaní, všetko bolo zaliate slnkom. Vzali sme sa a ja som otehotnela. Túto životnú etapu by som si pokojne zopakovala znova! Len sme možno mali mať hneď ešte jedno dieťa, pretože je rozhodne obohacujúce, ak deti vyrastajú spolu, a Theo je celý život sám.
Prečo ani toto manželstvo nevydržalo?
Situácia sa vlastne opakovala. Keď sa narodil syn, znova sme riešili, kto nás uživí. Petr je muž mnohých talentov, ale práce rôzne striedal, a keď zarobil peniaze, nestačilo to. Takže som už v šestonedelí opäť spievala, a keď som dojčila, jazdil s kočíkom okolo divadla a doma sa potom staral o dieťa. Mne to neprekážalo, dokonca som ho nabádala, aby si prácu nezháňal, že za tie peniaze, čo prinesie, tá naháňačka nestojí, ale on také rozdelenie rol zle znášal. Cítil sa ponížene, asi rovnako ako prvý manžel. Thedíčka sme skúsili dávať do jasličiek, ale partnerská kríza sa prehlbovala. Už mi bolo jasné, kam vzťah speje, a tak som sa rozhodla, že agóniu nebudem ďalej preťahovať a že pôjdeme každý svojou cestou.
Myslíte si, že vám vzťahy nevychádzali preto, že ani jeden z partnerov nevedel žiť vo vašom tieni?
Snažila som sa, ako sa dalo, aby sa necítili v tieni, ale naozaj sa zdá, že všetkým koniec koncov prekážalo, že tá žena vedľa nich je známejšia, slávnejšia, bohatšia. Mňa ľudia v spoločnosti spoznávali, ale oni boli vždy „tí od Basikovej“. Pán Pizinger si to na mne vybíjal ponižovaním, trestami, zneuctením, obaja Petrovia to riešili alkoholom a nespokojnosťou a vo všetkých troch prípadoch nasledovalo odcudzenie.
Išli by ste znova do vzťahu s mužom mladším o 15 rokov?
Nikdy. Fakt nie, aj keď nakoniec človek spomína na to pekné: až do narodenia Thedíčka to bol ten najkrajší vzťah môjho života. Keď už sme potom žili každý inde, na povrch znova vyplávali exekúcie a dlhy a ja som opäť splácala. Ale to ma tak neštve, sú to peniaze a nech to čert vezme, dôležité je zdravie. Rozvod bol neodvratný. Thedíka máme v striedavej starostlivosti, syn hľadí na otca s obdivom – tak to má byť – a ja budem ich vzťah vždy maximálne podporovať.
Na začiatku piatej životnej dekády vás veľmi zasiahla nečakaná smrť speváka Petra Muka. Boli ste blízkymi priateľmi?
Viac ako rok som sa s jeho odchodom nemohla vyrovnať. Začínali sme rovnako a mali sme podobné osudy, navyše obaja sme boli narodení v znamení Vodnára. Veľa sme spolu natáčali, koncertovali, hrali v divadlách. Trpel bipolárnou poruchou a navzájom sme rozumeli svojim duševným stavom. Bolo obdobie, keď sme po sebe intenzívne túžili, ale vždy bol jeden alebo druhý práve zadaný. Párkrát sme sa na nejakom večierku ocitli v situácii, keď sa už zdalo, že príťažlivosť zvíťazí, ale nikdy k ničomu nedošlo. A v momente, keď navždy odišiel, ma mrzelo aj toto: nemali sme sa citom brániť, pretože šance sú pominuteľné a tá naša je preč a už sa nikdy nevráti.
Momentálne ste bez partnera, ale nejakí muži sa ešte mihli vo vašom živote, dokonca ste skúsili zoznamku. Rada by ste ešte nejakého našli?
Pred troma rokmi som si na zoznamke zo srandy vytvorila falošný profil, ale na fotke nebolo úplne spoznať, že som to ja. Bolo ťažké vybrať si, a keď som si s niekým už začala písať, rýchlo ma odradila forma aj obsah. A len čo sa objavili hrubé gramatické chyby – na čo som naozaj alergická –navždy som to zanechala. Stretla som potom ešte dvoch mužov, ktorí na začiatku vyzerali veľmi nádejne, ale po pár mesiacoch sa prvý aj druhý vzťah skončil. Teraz som už rok bez partnera a nepovažujem za podstatné s niekým byť. Mám svoju najlepšiu kamarátku, veľa priateľov. A najlepšie parťáčky sú Maruna s Aninou. Teším sa, keď budú mať deti.
Urobili ste si autoškolu, zdá sa, že aj v súkromí ste sa postavili na vlastné nohy.
Všetci partneri ma držali v šachu, vraj mám hlavu v oblakoch, som úplne blbá, nech si hlavne nikdy nerobím vodičák, že som nepraktická, nešikovná. Po rozvode mi nezostalo nič iné, len sa naučiť šoférovať, aby som sa dostala na chalupu. A tak som išla a urobila si vodičák. A šoférovanie ma nesmierne baví.
V čase lockdownu ste pomáhali pol roka v domove pre seniorov. Aká to bola skúsenosť?
Uvedomila som si, aká je staroba krutá a nekompromisná, ale bavilo ma rozprávať sa s niektorými ľuďmi o tom, čo zažili. A zistila som, že predtým boli ľudia oveľa silnejší, ako sme dnes my: smrť, straty, ťažkosti znášali tak nejako prirodzenejšie. Boli skromní, vystačili si aj s málom.
Napísali ste aj svoj covidový blog Když skočíš, já taky, vlani vyšli tretíkrát Rozhovory s útěkem. Vraciate sa k písaniu?
Počas covidu ma dcéry pri víne prehovárali, nech zase píšem, keď som to pre spievanie a kvôli deťom stále odkladala. Ale ďalšiu knihu teraz neplánujem. Keby mala byť zo života, s radosťou by som opisovala pekné zážitky, ale pitvať sa v tých nepríjemných, to by bolo utrpenie.
Viem, že by ste si priali hrať v dobrom českom filme. Akú úlohu a s akým režisérom?
Napríklad v nejakej psychologickej dráme režisérky Alice Nellis hlavnú úlohu komplikovanej ženy napríklad s duševnou poruchou. Alebo strelenú, napríklad ezoterikou posadnutú ženu v komédii Ondřeja Trojana.
Viete, že asi tak o tri roky si už môžete požiadať o dôchodok?
Na dane a účty mám Andrejku, ktorá ma iste včas upozorní aj na toto. Zatiaľ mám hlas stále skvelý, pružný, mladý, zdravý, plný, intonujem, mám výraz, silu... Po koncertoch za mnou chodia ľudia a hovoria: „Tebe to stále tak spieva.“ Aj napriek všetkým životným karambolom som so svojím životom spokojná. Veľmi si vážim všetko, čo mám, a spievať chcem, kým ma to bude baviť a pôjde mi to.
