Dlhé roky po tom, ako legendárna speváčka dobrovoľne ukončila svoj život pod kolesami vlaku, nepovedal Artur o nej ani slovo, nechcel o nej počúvať ani vidieť žiadnu jej fotku. Tá žena na záberoch bulvárnych médií a v náruči pochybných mužov totiž už nemala nič spoločné s jeho mamou. Tou, ktorá tu bola len pre neho, ktorá ho ľúbila a trávila s ním čas. Tá zostala len hlboko vnútri dospievajúceho chalana. Stratil ju totiž oveľa skôr ako svet šoubiznisu, pre ktorý umrela až pred ôsmimi rokmi. Jemu ju nezobrala smrť, ale už dávno predtým problémy s alkoholom a zúfalstvo, v ktorom priťahovala do svojho života len rovnako zúfalých ľudí. Preto si to pekné potreboval tak veľmi chrániť. Dokonca aj pred najbližšími. Stačilo totiž tak málo, aby mu to nechtiac nevhodným slovom či spomienkou zobrali. A on by sa nedokázal brániť. Na to musel dospieť. „Už na maminku spomína,“ prezradila päť rokov od dcérinho odchodu Ivetina mama Svatava, avšak s tým, že jej vnuk len počúva, čo mu sama povie. „Sám sa na nič nepýta.“
Spomienky na smrť vytesnil
Aj preto tvorcovia aktuálnej televíznej minisérie Iveta čakali práve na Arturov súhlas, bez ktorého by seriál nikdy nevznikol. Režisér Michal Samir dokonca priznal, že napriek dlhoročnej príprave ho bol pripravený kedykoľvek zastaviť, ak by sa speváčkinmu synovi na ňom čokoľvek nepáčilo. Ten pripustil, že keď čítal scenár, bolo to pre neho emocionálne ťažké. „Človek to však musí postupne v sebe nejako prijať a ísť ďalej,“ pripustil Artur, ktorý sa ním nakoniec nielen prebojoval, ale aj prikývol na jeho nakrútenie.
Priznal však, že väčšinu vecí z obdobia maminej smrti z pamäti vytesnil. „To bolo pre mňa príliš ťažké. Nechávam si skôr tie ľahké, príjemné a dobré spomienky, keď sme s mamou trávili spolu čas, chodili von…“ A nerád by medzi ne pustil tie, pre ktoré by spomínanie na mamu bolo trápením. Chce sa k nej vracať rovnako bezbolestne ako k otcovi, slávnemu skladateľovi Ladislavovi Štaidlovi († 75), ktorého mu vlani vzal covid. „Na otca spomínam v dobrom, vždy len v dobrom...“