Jedna z najúspešnejších českých modeliek dnes žije rozprávkovým životom. V minulosti si však prežila peklo, aké si nedokážeme ani predstaviť...
Písal sa rok 2004, konkrétne Vianoce. Česká modelka Petra Němcová bola v tom čase zasnúbená s fotografom Simonom Alteeom, s ktorým si plánovala budúcnosť. Dvojica sa rozhodla tráviť magický čas v Thajsku, kde si užívali slnko, čas strávený spolu. Dovolenka sa podarila - obidvaja si oddýchli, načerpali energiu a tešili sa na na svadbu, ktorú si plánovali. Vtedy ešte obidvaja netušili, že pôjde o ich posledné hodiny spolu...
,,Bola som s mužom, ktorého som milovala a akurát sme sa vrátili z prekrásnej prechádzky po pláži. Bolo to deň po Vianociach, práve sme sa bavili a chystali sa na odlet z úžasnej dovolenky. Všetko bolo dokonalé... len more vyzeralo zvláštne, bolo ďaleko od pláže. Nevyzeralo to však ani zďaleka ako predzvesť toho, čo malo prísť,'' zaspomínala si modelka pre denník DailyMail.
Všetko sa to zmenilo zo sekundy na sekundu. Spočiatku začula Češka výkriky z pláže, a tak sa išla z okna pozrieť na to, čo sa deje. Pred ňou však už bola obrovská vlna, ktorá v sekunde preletela bungalovom. ,,Všade bola len čierna voda a sklo,'' opísala hrôzostrašnú udalosť Petra, ktorá automaticky začala kričať meno svojho priateľa. Istý čas kričal aj on jej, no o chvíľu krik prestal.
,,Zrazu som sa ocitla na suchu, prilepená na streche, nevidela som nič iné, než vodu. Po tom, čo udrela prvá vlna, prišla hneď druhá. Tá ma zasa strhla do vody a ja som vedela, že môj život sa blíži ku koncu,'' popisovala ďalej Němcová. Smrti sa nebála, práve naopak. Z obrovskej bolesti a strachu to videla ako vykúpenie.
,,Potom voda zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila. Otvorila som oči a nado mnou bola belasá, modrá obloda. V zlomku sekundy môj mozog prepol na režim prežitia a ja som musela nájsť niečo, čoho sa budem môcť držať. Chytila som sa stromu a pri ňom strávila následujúcich osem hodín, napol v bezvedomí,'' uviedla na margo svojho pudu sebazáchovy Petra. V ten moment však bola zmierená s akýmkoľvek scénarom a sama verila, že onedlho zomrie.
,,Bola som v agónii a každú chvíľu som omdlievala. Pokúšala som sa sústrediť... najstrašnejší bol ten krik malých detí okolo mňa, no nemohla som sa ani pohnúť, aby som niektorému z nich pomohla,'' zaspomínala si ďalej na hrôzostrašnú udalosť, ktorá v nej zanechala doživotnú stopu. Aj keď ju plač detí ranil, sama mala zlomenú panvu a mohla pohybovať len rukami. ,,Vždy, keď voda klesla, kričala som bolesťou,'' opisuje najhoršie okamihy svojho života, kedy visela na strome. Okrem polámanej panve utŕžila hneď niekoľko ďalších rán, ktoré jej do dnešného dňa zanechali nepekné jazvy. Tá najväčšia je však práve na duši.
O smrti svojho snúbenca sa dozvedela až týždne po tom, ako polícia a hasiči začali identifikovať nehybné telá. S jeho odchodom sa vyrovnávala mimoriadne ťažko a priznala, že ešte niekoľko mesiacov po hrozivej udalosti písala Simonovi listy...
Vydať sa a povedať svoje áno sa jej ''podarilo'' až o 15 rokov. O pár mesiacov na to priviedla na svet vysnívané bábätko, ktoré plánovala aj so Simonom. Sama to opísala ako zázrak - prvorodičkou sa stala totiž až po 40-tke. Uvedomuje si, že máloktorá žena má také šťastie ako ona a preto sa ho rozhodla vraciať. Okrem toho, že momentálne apeluje na ekologický spôsob života, založila nadáciu Happy Hearts, ktorá pomáha práve pozostalým, ale aj miestam zasiahnutým tsunami. Aj keď svoje šťastie našla, nezabúda na pokoru a na to, čo jej stále zvykol vravieť Simon:
,,Deň bez smiechu je stratený deň a treba si užívať každú sekundu.''
