Dlhovekosť sa s vaším menom skloňuje jedným dychom. Určite sú v tom aj gény, ale vy nielen máte naozaj už čo-to za sebou, ale stále aktívne hráte, oddychujete, jednoducho žijete... V čom je tajomstvo?
Keď má človek rád život a vie, že nie je nekonečný – teší sa na každý deň. Viem, kam patrím, kto mi dáva silu, kde čerpám vnútorné istoty a harmóniu. Treba si brať zo života to pozitívne. Nefňukať. Neľutovať sa. Pozerať sa dopredu. Za tie roky som hrala toľko postáv, prežila s nimi ich trápenia aj radosti a precítila, ako sa ony so všetkým popasovali. Hrám, teda som. Myslím si, že človek bol stvorený na prácu. Ako dcéra roľníka som videla otca sedieť, iba keď jedol. Vravela som mu: „Tato, prečo si nesadneš?“ A on nato: „Nesadnem si, lebo neviem, či by som ešte vstal.“
Je ešte niečo, čo o vás nevieme, alebo ste nikdy neprezradili? Nemyslím tým neduhy, skôr niečo iné. Kto je Marína Kráľovičová podľa Maríny Kráľovičovej?
Ja neviem, aká je Kráľovičová, ktorá je tá naozajstná. Viac života som trávila na javisku, pred kamerou a medzi ľuďmi v tej svojej hereckej role, takže tú svoju osobnú som nemala vlastne kedy žiť. Možno preto som ešte tu, lebo si Pán Boh povedal, že ma nechá okúsiť aj ten vlastný údel. Ale môj muž si pochvaľoval, vraj ktorý muž má toľko žien ako on.
Nebilancujme, ale čo si najviac vo svojom živote vážite?
Svoju rodinu. Nič neľutujem – ako Piaf. Vernosť rodine, povolaniu, priateľom, myšlienkam, ideám. Ja som vytrvalá vo všetkom. Vernosť sa oplatí.
Aká ste mama a stará mama?
Na túto otázku vnučka Martina v detskom veku odpovedala: „Toto je Marína, stará mama je v Čároch!“ Všetci mi hovoria len Marína alebo Marienka.
Nemáte rada rituály, ste skôr živelný typ... Ako sa toto prejavilo vo vašom súkromnom a profesionálnom živote?
Možno nie rituály, ale mám zásady a pravidlá. Hlavne profesijné, ktorých sa držím ako desatora – byť minimálne hodinu pred predstavením v divadle a nastavená na svoju rolu, nejesť nič aromatické, žiadna cibuľa a cesnak. Som z dediny, tam sa žilo podľa istého rytmu a rituálov. Do kostola sa chodilo pekne oblečený, z koryta umytý a čistý, a aj čistý na duši. Alebo keď ti spadol chleba, bolo treba ofúknuť a krížik spraviť. Potom vo vlastnej rodine som mala rada rituály – večere pri sviečkach, slávnostné raňajky – ktoré sme si robili vo všedný deň. Už na začiatku nášho manželského života som svojmu Mirkovi vysvetlila: „Na prvom mieste je divadlo, potom deti a za nimi ty!“ To je všetko.
S manželom ste mali oddelené spálne, prečo?
Aby sme si mohli klopkať na dvere. Na návšteve sa každý inak správa.
Čo vás dokáže nahnevať?
Hlúposť, neznášanlivosť, predsudky, klebety a traviči studní.
Článok pokračuje na ďalšej strane