Pred sebou máte sedemdesiatu druhú divadelnú sezónu. Na čo sa tešíte?
V repertoári mám zopár titulov a hneď skraja máme zájazd s Bačovou ženou do Rumunska. Navyše ešte sa dopisujú nové hry a dramaturgovia vraveli, že tam bude i čosi pre mňa. Nechám sa prekvapiť. Keď som pred rokom povesila svoju rolu Anny vo francúzskej hriešnej komédii Kto zhasol svetlo, ktorú pred časom preložila pre mňa dcéra a s ktorou som aj s Jankom Koleníkom, Zuzkou Tlučkovou, Braňom Deákom, Viki Rákovou a Kristínou Svarinskou prebrázdila krížom-krážom celé Slovensko, netušila som, že si ju ešte zahrám. Ale v lete ma prehovorili, že ešte pár predstavení...
Dávate rady mladším kolegyniam?
Občas, ak ma požiadajú. Ale rady ma citujú, hoci ja si to nepamätám, takže neviem, či si nevymýšľajú.
Čo si myslíte, že dnešným herečkám chýba a čím, naopak, viac disponujú?
Pekné roly, viac príležitostí – lebo na nás sa robil repertoár. O tom sa im môže len snívať. Občas im chýba aj pokora a oddanosť. Čoho sa im dostáva oproti nám, to je možnosť voľne cestovať bez povolení a doložiek.
Aký najväčší trapas ste zažili na javisku?
Keď mi pri slávnostnom otvorení Hviezdoslavovho divadla pred premiérou zmizol kostým a predviedla som prvý striptíz na Slovensku.
Povedzte jeden z mnohých javiskových zážitkov, ktorý vám naozaj rezonuje v pamäti...
Byť herečkou Pepu Budského, hrať hneď v prvej úlohe na doskách Slovenského národného divadla po boku legendy Andreja Bagara... Alebo byť prvou európskou Marilyn, keď sa podarilo odpremiérovať Po páde od Arthura Millera o dva týždne skôr ako v Ríme.
Ako sa staráte o svoje telo, pleť, zdravie, pamäť?
Človek musí mať aj sám seba rád. Takže nikdy sa neoklamem o poriadne odlíčenie a následné ošetrenie pleti, hydratáciu, aj keby som bola neviem ako unavená, aj keby sekery padali. Som zamestnaná v divadle a divadlo je od slova dívať sa. Nikdy som necvičila, ale pohybu mám doma aj v práci dosť a dennodenne chodím, vlastne pardon – ja skôr behám, neviem prečo, ale stále sa ponáhľam. No a pamäť? Už len to, že v nej mám tie kvantá textov a básní, ju drží vo forme dostatočne. Stále čítam, knihy milujem.
Máte ešte nejaký nesplnený sen?
Moje sny boli splnené, ba prekročené. Kedysi som chcela hrať Annu Kareninu, ale hlavne Manon na javisku, lebo tú pre mňa preložil manžel, hneď ako ju Vítězslav Nezval napísal, ale aspoň som si ju zahrala v rozhlase a na mnohých besedách a vystúpeniach recitovala. Vlastne ju nosím v sebe dodnes. Človek nemôže mať všetko. A mne osud doprial vrchovato.
Poraďte nám ostatným, ako so životom, ako s mužmi, ako s radosťou :)
Treba milovať. Bez lásky k životu to nejde.
Žijete naplno. Čo to vo vašom podaní znamená?
Zísť si ráno po noviny, a potom ten kopec na Slavín zase pešo vyšliapať. A neprestať šliapať celý boží deň. Odpočívať môžem neskôr. Budem mať na to celú večnosť.