V našej spoločnosti sa na ženy, ktoré z akýchkoľvek dôvodov nie sú matkami, dívame ako na nekompletné, neúplné… Viktor, ty si raz vyhlásil, že sa už nemôžeš pozerať na to, ako sa tvojej manželky neustále ľudia pýtajú na deti, akoby nebola „dostatočná“ už len tým, že je…
Viktor: Myslím si, že aj keby išlo o najdokonalejšiu ženu na svete, ktorá zachránila polovicu ľudstva, no nemá vlastné deti, veľká časť spoločnosti by na ňu pozerala trošku krivo. Z dieťaťa sa stal akýsi paušál na šťastie. A pritom by som len vo svojom najbližšom okolí narátal minimálne desať žien, ktoré majú dieťa a nie sú šťastné. A naopak.
Adela: Úprimne, aj ja som to tak kedysi vnímala, ale už sa čoraz viac sama v sebe a sama so sebou vyrovnávam a pracujem na tom, aby som si uvedomovala hodnotu svojho života presne takého, aký je. A on je perfektný. Baví ma, teší ma, a to aj vďaka tomu, čo robím, s kým a ako ten život žijem. Uvedomila som si, koľko je všade okolo žien, ktoré sú matkami, a napriek tomu sú nešťastné. V životoch im chýba naplnenie. V konečnom dôsledku dieťa šťastie v živote nevytvorí. To je veľká ilúzia. Je pravda, že na ženy nematky sa spoločnosť pozerá často aj s ľútosťou, že chúďa, toto jej nevyšlo. Navyše sa od takejto ženy očakáva, že správne by mala byť celoživotne smutná. Samozrejme, je to veľký omyl.
Toľko omieľaná veta, že dieťa je zmyslom života, vie narobiť poriadny guláš aj v živote prvorodičiek. Prvomamy sa potom pýtajú samy seba, že keď vďaka dieťaťu nezískali zmysel života, či s nimi niečo nie je v poriadku…
Adela: Presne. V okolí mám dosť známych, ktorí to cítia rovnako. V spoločnosti vládne presvedčenie, že jediné, čo naplní život ženy, je dieťa. No potom už nikto nehovorí o tých zúfalých ženách, ktoré sa tajne pri prvom slobodnom deci vína pýtajú, prečo im nikto nepovedal, že im dieťa až tak veľmi zmení život. Samozrejme, čaro materstva – ktoré niekde v duši objektívne je, len sa nedá preniesť na nerodiča nejakou milou príhodou – sa formuje a vyvíja. Sama poznám niekoľko mamičiek, ktoré sa cítia na svoje deti nenapojené a niekedy nevedia, čo s nimi. Ilúzií o rodičovstve je veľa a tlak spoločnosti je veľký aj na mamy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Moderné ženy čoraz viac hovoria o tom, že je prirodzené deti nemať, nechcieť. Ak však žena povie, že nechce deti, je častejšie odsudzovaná, než keď to povie muž…
Adela: Ak žena robí to, čo ju baví a jej život je naplnený aj bez detí, automaticky je zaškatuľkovaná ako karieristka. No ak sa chlap v päťdesiatke rozhodne mať dieťa, je považovaný za takého milého neviazaného blázna. Je mi ľúto, že u žien sa to vníma cez karierizmus. Myslím si, že ešte stále prevláda tlak spoločnosti, ktorá očakáva, že všetci automaticky a prirodzene chcú mať dieťa. Akoby bolo až trestuhodné povedať: „Viete čo? My dieťa nechceme. Nemyslíme si, že je na to ideálne spoločenské alebo klimatické nastavenie, alebo to skrátka tak necítime.“ Myslím, že tu máme ako spoločnosť problém. Sme už schopní akceptovať, že niekto deti nemôže mať, dokonca sme schopní akceptovať aj pomalé spermie. Ale to, že by niekto deti nechcel?!
Viktor: Do istej miery je to aj o tom, že chlapov sa takéto otázky vlastne nikto nepýta. Sú väčšinou smerované na ženy, pretože ony sú tie tehotné. Myslím, že keby aj z úst muža zaznelo, že deti nechce, optika spoločnosti by sa podľa mňa pokrivila aj voči nemu. Tieto otázky však bežne k mužom nesmerujú, a preto sú potom, bohužiaľ, ženy terčom takýchto zbytočných súdov.
Áno, aj takých, ktoré spomínala Adela. Ženy, ktoré milujú svoju prácu, sú často škatuľkované ako karieristky. A ženy, ktoré pri materstve nezabudli ani na seba, sú v očiach spoločnosti niekedy nie dosť dobrými matkami.
Adela: Vnímam to ako ďalší silný vzorec v našej spoločnosti. Ľuďom je sympatické, ak sa žena vzdá svojej kariéry a venuje sa len rodine. Čo na tom, že mohla byť právničkou alebo lekárkou, ktorá by zachránila mnoho ľudských osudov? Je predsa úžasné, že sa vzdala kariéry kvôli deťom a teraz s nimi chodí na preliezačky. Toto je niečo, čo naša spoločnosť oceňuje a čo sa v nej nosí. Ak však žena odmietne byť len maternicou a neskôr vychovávateľkou, ale popri deťoch aktívne pracuje, je to pre okolie väčší problém. Niekto môže mať v sebe materstvo naozaj veľmi silno prirodzene zakorenené, vykašle sa na prácu, venuje sa len deťom a je to v poriadku. No myslím si, že pre dieťa je tiež veľmi dobré a zdravé vidieť svoju mamu šťastnú. A zdravé je, ak šťastie matky nie je postavené len na existencii dieťaťa. V našom okolí je množstvo mám, ktoré svoje deti vláčia po konferenciách, nakrúcaniach a poradách, pretože ich skrátka práca baví. A sú aj ženy, ktoré idú z materskej do práce skôr, ako by sa to okoliu možno páčilo. Aj o tejto téme treba hovoriť.
