Môžeš spokojne povedať, že sám sebe rozumieš?
Myslím si, že áno. Viem, kto som a viem, čo chcem. Poznám svoju hodnotu, poznám svoje slabšie stránky. Keď sa začne prejavovať niečo z mojich slabostí, napríklad emócia, z ktorej mám obavy, viem to zvládnuť. Poviem ti príklad. Rozvádza sa môj kamarát. Má potrebu predo mnou neustále o svojej žene hovoriť negatívne. Mne však nikdy nič zlé neurobila. V prvom momente, keď počúvam, aká je to beštia a čo všetko zlé mu spáchala a čo teraz bude s jeho rodinou, tak naozaj na chvíľku podľahnem jeho negatívnej emócii. Ovplyvní ma ľútosť a chcem ho podporiť, pomôcť mu v jeho trápení a dať mu
za pravdu. Lenže potom sa zastavím a uvedomím si podstatnú vec. Nepoznám jej príbeh, nemám dôvod ju súdiť, nepoznám jej pohnútky, poznám ten príbeh len z jednej strany. Jediné, čo môžem urobiť, je byť oporou kamarátovi. Viem si to už v hlave upratať.
Spomenul si, že si mal ťažké obdobie, po ktorom si hľadal nový reštart. Nebudem bulvárne vyzvedať, ale takúto zásadnú informáciu nemôžem prejsť bez povšimnutia. Chceš o tom hovoriť?
Hm... neviem, ako to naformulovať... Povedzme, že ťa veľmi blízky človek sklame tak, že to nedokážeš pochopiť a spracovať. Bolí ťa srdce, cítiš krivdu, neješ, nespíš. Popri tom chodíš na koncerty, kde je tvojou úlohou ľudí zabávať. Tieto veľké emočné skoky z boľavého súkromia na vysmiate javisko dajú poriadne zabrať psychike. Prepadol som tomu a tri mesiace som mal veľmi ťažké obdobie. To bolo spúšťačom toho, že som si uvedomil, že takto to ďalej nejde. Vyhľadal som odbornú pomoc, začal čítať motivačné knihy a pomaly sa vracať k sebe. Ako som hovoril, najviac sa človek učí z bolesti, lebo vie, že v nej nechce zostať. Pre mňa to bola dostatočná motivácia na nový začiatok. Viac som pochopil život, vzťahy, seba a bez zbytočného preháňania poviem, že som za to vďačný. Veľa som sa nielen učil, ale aj naučil.
Zlomené srdce a na konci trápenia poďakovanie za to. Mohlo by sa to zdať ako nelogické konštatovanie, ale ja ti rozumiem.
Keď má človek zlomené srdce a cíti veľkú bolesť, môže ho to nakopnúť. Jeho myslenie sa môže zmeniť. Vďaka tomu som sa i ja dostal do stavu, v akom som teraz a som v ňom spokojný. Lenže zároveň ma toto nové nastavenie učí. Hovor iba to, čo je pravda, čo sa naozaj stalo. Povedz to iba vtedy, ak to má niekomu pomôcť, ak to niekoho môže motivovať v prípade, že niečo podobné prežíva, aby vedel, že všetko sa dá prekonať. A najdôležitejší bod – hovor o tom iba vtedy, ak si si istý, že to nikomu neublíži.
Pomáha ti hovoriť o svojich problémoch, to si priznal. Istotne však máš niekde svoju hranicu. Svoj osobný priestor, svoje intímne myšlienky, kam pustíš iba vyvolených. Kam nemajú v žiadnom prípade povolený vstup novinári?
Môžu sa ma pýtať na čokoľvek o mojej práci, s tým nemám najmenší problém. Ale súkromie... veľmi veľa som sa naučil vtedy, keď som mal posledný verejný vzťah... To, ako nám ho novinári rozflákali, ako, a čo sa o ňom písalo, koľko škody to narobilo, ma naučilo jedno. Už nikdy nikomu nebudem hovoriť o svojich vzťahoch. Chcem si uchrániť tento rozmer svojho života. Mám svoj umelecký život, o ňom hovorím. Nie je žiadna výhra mať ma za partnera a zvykať si na život, kde ťa ľudia pozorujú. Ľudia sa ma môžu opýtať, či som zaľúbený, a ja im popravde odpoviem. No nebudem hovoriť nič viac. Žiadne – kto to je, kam chodíme, ako sa máme ani nič podobné.
Darí sa ti to, lebo darmo by som hľadala články o tvojich vzťahoch z posledných rokov, žiadne nie sú.
Každý má právo na súkromie. Na niečo, čo si chceš nechať iba pre seba. Niečo, čomu chceš zachovať výnimočnosť. Vieš dobre, že som veľmi váhal aj s tým, či ísť do tejto knihy. Mal som pocit, že nemám čo ľuďom povedať. Možno tak na dve kapitoly som si vedel predstaviť, že by som povedal, čo som prežil a ako som sa dostal k splneniu sna. Sám som zvedavý, ako tento projekt dopadne.
Nepodceňuj sa. Mnoho tvojich myšlienok je inšpiratívnych.
Rád by som inšpiroval ľudí hľadajúcich lásku a porozumenie, prácu, šťastie. A to sa dá aj bez toho, aby som menoval ľudí, s ktorými žijem v jednej domácnosti.
Súhlasím. Ja sa ťa na žiadne mená pýtať nebudem. Len mi povedz, či sa tvoje známosti vedeli stotožniť s tým, že si mediálne známy.
Okrem Katky som nemal vzťah s nikým, kto by bol tiež mediálne známy, alebo že by chcel byť mediálne známy. Žiadna z mojich lások netúžila po pozornosti médií.
Ďalšiu ukážku z knihy Sny sa plnia nájdete exkluzívne v decembrovom čísle magazínu Evita. A nezabudnite, do 17. novembra si môžete novú knihu kúpiť exkluzívne s podpisom Mira Jaroša na evitovky.sk
