Počas korony ste spolu s vaším spoločníkom Jurajom Brockom a producentkou Wandou Hrycovou pripravovali film Známi neznámi, ktorého ste koproducentkou. Ukázalo sa, že krok, keď ste už pred niekoľkými rokmi založili filmu, ktorá distribuuje filmy, napríklad aj Cuky Luky, bol správny...
Práci za kamerou a scenáristike sa venujem roky. Keďže som účinkovala v mnohých projektoch, videla som, ako to funguje, a strašne ma to baví. No rozmýšľam tým smerom – keď budem mať 50, už nebude o mňa záujem. Skôr mám autorský „pretlak“ a stále musím niečo vymýšľať. Nad projektom, ako je film Známi neznámi, sme uvažovali už dlho. Korona nám akurát do toho „prišla vhod“. Keďže sa však taký scenár k filmu píše aj tri roky, v čase, keď sa nevyrábalo a herci boli doma, sme siahli po talianskom filme a oslovili Wandu Hrycovú, lebo sme vedeli, že má ako producentka bohaté skúseností. No a keď to vyšlo, mali sme aj šťastie na výber hercov, či už to bola Tánička Pauhofová, Tomáš Maštalír, Klára Issová, Sveťo Malachovský... Film sa nám podarilo nakrútiť v rekordnom čase, premiéru by mal mať už v novembri...
Dalo by sa však povedať, že meníte pracovné „dvojky“. Najprv ste začali spolupracovať so Zuzkou Šebovou, potom s Evelyn, teraz s Wandou. Máte vo vyhliadke niekoho ďalšieho?
(Smiech) Som kolektívny typ, nerada pracujem sólo, a tie „dvojky“ nie sú len pracovné. So Zuzkou i s Evelyn aj priateľské, na celý život.
Film hovorí, že každý človek má tri životy – jeden pracovný, druhý súkromný a tretí tajný. Poodhalíte nám ten „tretí“ Petry Polnišovej?
Mám plno nerestí aj zlyhaní, o ktorých by vedeli rozprávať moji najbližší, ale na druhej strane aj radostí. A konkrétne, niektoré veci nedokončím, nedokážem tiež prestať fajčiť a veľa vecí ma vie rozladiť. Som melancholička.
Aj vaši dvaja synovia inklinujú k umeleckej branži? Nechcú byť napríklad hercami?
Ani raz takúto vetu nevyslovili a priznám sa, som aj rada. Verím, že ešte si nájdu svoju cestu. Majú svoje idoly, ktorým zasa ja nerozumiem...
Navštevujú 1. stupeň základnej školy, nie sú teda ešte samostatní. Keďže ste mimoriadne vyťažená, ako to riešite v rodine? Máte opatrovateľku?
Nepotrebovala som ju ani v minulosti. Som na voľnej nohe, vedela som si to zariadiť a prísť z nakrúcania alebo divadla v takom čase, aby som ich stihla vyzdvihnúť zo školy. Našťastie mi v práci vychádzajú v ústrety. A môj bývalý manžel Mathieu sa po našom rozvode presťahoval z Francúzska na Slovensko, býva neďaleko nás, takže je o nich postarané.
Po rozvode ste si našli nového partnera. Našiel si novú partnerku na Slovensku aj váš bývalý manžel, keď tak dobre spolu vychádzate?
Mathieu je podľa mňa spokojný. Neprislúcha mi však hovoriť o jeho živote...
Ste typ herečky, ktorá na obrazovke zabáva divákov, no doma vypína, nechá sa „zabávať“?
Rada sa smejem, mám veľa energie. Nie som ten typ, ktorý je doma ticho, s deťmi sa bláznime, ale viem, ako ja hovorím, šetriť energiu, keď sa dobíjam.
V Hornej Dolnej, ktorá sa vrátila na obrazovky, nemusíte niekedy ani otvoriť ústa, diváka rozosmejete už vašimi nápadnými outfitmi. Máte možnosť hovoriť do výberu vašich kostýmov?
V seriáli oblieka Eriku, ktorú stvárňujem, kostýmová výtvarníčka Hanka Převrátilová a ja jej do toho nehovorím. Nechám sa prekvapiť... Ozvem sa, iba keď mi je náhodou nejaký kostým tesný alebo keď ma tlačia topánky, keďže sa na pľaci musím cítiť komfortne. Inak si nechám so sebou spraviť čokoľvek...
Erika je zaťažená na opasky a kabelky. Máte to s ňou spoločné?
Vôbec nie, takúto úchylku nemám, ja skôr používam vaky ako kabelky... Ale moja mamina má rada kabelky a ona mi z času načas nejakú podstrčí. Je šťastná, že si od nej niečo zoberiem, lebo ma pozná, že na oblečenie si nepotrpím.
O vašich „hornodolňáckych modeloch“ mali dokonca diváci možnosť na stránke Markízy hlasovať. Ktorý ste si vy doslova užili?
Zbožňovala som neónovo žltú bundu z umelej kožušinky. Niečo také som v živote nevidela, neviem, odkiaľ ju vyhrabali. Potom som mala rada chlpaté čižmy, ktoré vyzerali ako plyšák. Boli strašne smiešne, ale zároveň aj pohodlné. Aj môjho partnera Brmbalíka, ktorého hrá Dano Heriban, krásne obliekajú, takže sme v Hornej Dolnej obidvaja „vystylovaní“...
A ako je to s tými hláškami v seriáli? Ste autorkou niektorých alebo vám ich píšu scenáristi?
Mnohé hlášky dotvárame. Napríklad Dano Heriban vymyslel aj k svojmu seriálovému menu Ďuro priezvisko Brmbalík.
Špeciálne by ma zaujímalo, kto priniesol hlášku Mária brehy!
Mária brehy! je moja hláška a pochádza od kamaráta, ktorý žil v Bojniciach a spoznali sme sa pred 25 rokmi. On to zvykol hovoriť a mne sa to tak zapáčilo, že som tento jeho výrok aplikovala do Hornej Dolnej.
Okrem Eriky v Hornej Dolnej ste si zahrali v televíznych zábavných reláciách S.O.S. alebo Kredenc množstvo postáv, ktoré ste parodovali. Ktorá vám najviac prirástla k srdcu?
Bolo ich viac, napríklad Cuky Luky, Mora Monsterová, Edita Papeky, ale asi najviac som milovala veveričku Elišku, keď som sa narvala do toho plyšu a dotvárala som ju doslova na pľaci. A tak sme s Peťom Sklárom a Danom Danglom robili, dalo by sa povedať, vtedy všetky postavy. Improvizovali sme a strašne sme si to užívali.
Mnohé vaše výrazy doslova zľudoveli, ako napríklad Cica, nežer! Aj ste sa v súkromí držali tohto hesla?
Niekedy to vydržím, dám si pozor, inokedy sa „urvem“ a hádžem do seba všetko. Mám rada najmä taliansku kuchyňu. Som veľký gurmán, no nedá sa povedať, že by som sa vyžívala vo varení, lebo nemám talent na varenie. Keď tak rada upečiem nejaký koláč... No samozrejme, že si dávam pozor, aby som, čo sa týka hmotnosti, nešla do nejakých chorobných rozmerov.
Postavy, ktoré stvárňujete, vám režiséri ako keby šili na mieru a napríklad Eriku v seriáli Horná Dolná si teda neviem predstaviť štíhlu ako Twiggy...
Asi máte pravdu... Ja však celkom slušne športujem, aj keď to možno na mne nevidno, lebo práca, ktorú robím, si vyžaduje duševnú hygienu. Rada hrám pin pong, badminton, rada plávam, tancujem, proste sa hýbem. Som so sebou spokojná, lebo si myslím, že to nie je o tom, ako to máte na sebe usporiadané, ale akým spôsobom to viete „predať“. Človek musí veriť vo svoju osobnosť. Štíhlosť ešte nie je všetko...
Vrátim sa ešte k seriálu Horná Dolná… Tam sa vaša Erika túži vydať za Brmbalíka, no on sa k tomu stále nemá... V súkromí tvoríte pár s kolegom podnikateľom Jurajom Brockom. U vás sa neschyľuje náhodou k svadbe?
(Smiech) Čakala som túto otázku... Úprimne, mám 44 rokov, keď nezažijem ďalšiu svadbu, zažijem plno fantastických vecí... Ja vám však neviem povedať, čo sa bude diať zajtra alebo o rok, no možné je všetko...
Pozeráte sa na nás pravidelne z televíznej obrazovky, ale aj z bilbordov, kde robíte reklamu na istú banku. Prezradíte nám, na čo premieňate zarobené peniaze?
Na rodinu, na knihy, nedávno sme prerábali byt... To je však tiež skreslený pohľad, keď si ľudia myslia, že keď nás hercov často vidia v televízii, zarábame kozmické peniaze. Naposledy ma v tlači zamrzelo, keď o mne napísali, že som „zhrabla“ toľko a toľko peňazí. Zhrabnúť znamená, ako by som sa niečím obohatila, čo mi nepatrí… Tí, čo poznajú našu prácu, vedia, že napríklad na nakrúcanie Hornej Dolnej vstávame o štvrtej ráno, a mnohí nám už povedali, že by s nami nemenili. Napriek niektorým negatívam však hereckú prácu milujem.
