Hoci má desiatky fotiek, kde je výstavne štíhla a štýlová, najviac sympatií si na sociálnych sieťach získala tou s popôrodnými kilami navyše. Práve ňou totiž moderátorka Kveta Horváthová (43) ukázala, ako vyzerá sebavedomie a nádej, že so všetkým sa dá niečo spraviť a byť fit a v pohode.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pamätám si z jedného z vašich rozhovorov, že keď vám počas tehotenstva ručička prvýkrát ukázala deväťdesiat kíl, jednoducho ste sa prestali vážiť. Žiadna panika a rýchle diéty?
Nie. Nemala som sa kam ponáhľať. Navyše som chcela Paulínku dojčiť aspoň rok a bála som sa, že by som rýchlym chudnutím mohla ovplyvniť kvalitu mlieka, alebo oň dokonca prísť. Takže žiadne bezhlavé chudnutie som nemala v pláne.
Veľmi vám pomohla aj podpora blízkych. Viem, že vám hovorili, že pre nich ste stále krásna… To je na jednej strane úžasné, na druhej to však môže človeka ukolísať, že zase až tak veľa so sebou robiť nemusí. Kde ste teda brali motiváciu zaprieť sa a nejesť?
Nezapierala som sa. Keďže nemám v strave zdravotné obmedzenia, nechcela som vylúčiť zo svojho jedálnička žiadnu zložku potravy. Jednoducho som sa začala stravovať racionálne, jedla som vyvážené jedlá, ale neprejedala som sa. Navyše som si pridala viac pohybu a kilá šli dolu. Postupne a pomaly. Keďže s výnimkou tehotenstva som nikdy nemala nadváhu, vedela som, že skôr či neskôr sa vrátim k pôvodnej váhe. A ak som aj jeden deň „zhrešila“ tým, že som sa prejedla alebo si dala viac sladkostí, netrápila som sa výčitkami. Na druhý deň som sa jednoducho opäť vrátila k racionálnej strave.
Z vlastnej skúsenosti viem, že maškrty po prebdených nociach a kolobehu okolo bábätka máme my mamy ako takú odmenu – v zmysle aspoň niečo. Keď už mám obmedzený spánok, tak sa nechcem obmedzovať v jedle. Ako ste si s tým poradili, aby ste si dokázali povedať nie?
Predovšetkým som nikdy nemala pocit vlčieho hladu, radšej som jedla častejšie – päťkrát denne menšie porcie. Dnes mi už úplne stačia aj tri a snažím sa nevynechať ani raňajky, ani obed a ani večeru. Jem všetko, ale s mierou, a nemám žiadne „zakázané ovocie“. Takže si pokojne dám po obede aj dezert, ale nezjem štyri… Viem si proste povedať – je to skvelé, ale stačí.
Musíte pritom so sebou bojovať?
Našťastie nie. Je mi to prirodzené, taký je proste môj životný štýl. Navyše si myslím, že držať sa istých zásad v stravovaní a v pohybe je dôležité aj pre zdravie.
Z každého vášho slova cítiť až neuveriteľnú vyrovnanosť. Kde ju beriete?
Celý život sa snažím o balans vo všetkom, čo robím, čím žijem. Samozrejme, niekedy to ide ľahšie a niekedy to dá zabrať. Hlavne človek musí mať pevnú pôdu pod nohami a pre mňa je ňou rodina. Aj vďaka vzťahu mojich rodičov, ktorých manželstvo je pre mňa príkladom, ako môžu vzťahy fungovať v láske a úcte celé roky, sa snažím o to isté. Manžel a dcéra sú pre mňa všetkým. Mojím najväčším bohatstvom.
Vydávali ste sa na dnešnú dobu relatívne mladá a z niekoľkých rozhovorov si pamätám, že ste hneď hovorili aj o deťoch…
Samozrejme, keď som dostala otázku, či chceme dieťa, povedala som áno. Hoci hneď po svadbe sme ho neplánovali. Mala som dvadsaťdva a manžel dvadsaťosem…
Nakoniec ste si naň nečakane počkali až osem rokov.
Nikdy som sa netajila tým, že Paulínka bola nakoniec naším vytúženým dieťatkom. Keď sme si s mužom povedali, že je ten správny čas, nešlo to totiž tak, ako sme si predstavovali. Ale viem, že nakoniec prišla presne vtedy, keď mala prísť, a všetko je tak, ako má byť. A aj keď nám to možno vtedy nedávalo zmysel, s odstupom času človek zistí, že to všetko do seba zapadá ako skladačka puzzle.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
To už ste však mali rozbehnutú kariéru. Mnohé ženy, najmä v šoubiznise, sa vtedy doslova boja zastaviť, aby im neušiel vlak s pracovnými príležitosťami. Vy ste sa, naopak, rozhodli zostať s dcérou doma tri roky. Nebáli ste sa, že sa nebudete mať kam vrátiť?
Pre mňa v tej chvíli bola dcéra najdôležitejšia a ani na sekundu som nezapochybovala o tom, či je správne zostať s ňou na materskej dovolenke tri roky alebo nie. Nerozmýšľala som, či mi niečo v práci utečie. Moje priority boli jasné.
Istý pokoj vám asi dávalo aj to, že sa vám podarilo to, čo nie vždy vyjde – že to, čomu ste sa venovali od detstva, sa stalo aj vašou profesiou. V médiách ste sa totiž pohybovali už od desiatich. Uvedomovali ste si, že v tom máte šťastie, alebo čím sa človeku viac darí, tým väčšie ambície má?
Naopak. Vždy som bola vďačná za to, že sa môj koníček stal mojou prácou. Že mi je stále dopriate tešiť sa do roboty, lebo si uvedomujem, že nič nie je samozrejmé. Aj preto som si nikdy nedávala žiadne ciele v duchu – raz by som chcela moderovať to alebo ono. Ku každej relácii som sa vždy dostala cez konkurz a nikdy som tam nešla s tým, že keď ho nevyhrám, tak sa zrúti svet. Jednoducho som si povedala, vyskúšam a uvidím.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Takáto sloboda asi nakoniec človeku pomôže viac ako strašné chcenie. Aj keď dnešná doba je plná tlakov, čo máme a čo nemáme robiť, ako máme a nemáme vyzerať, aby sme boli úspešní. V šoubiznise asi dvojnásobne. Vnímali ste to a dokázali ste sa tomu vždy brániť, o to viac, že ste do neho vstúpili ako dieťa?
Vtedy som nič také neriešila a ani ako dospelá nepovažujem výzor za najpodstatnejšiu vec v tejto práci. Oveľa dôležitejšie je pre mňa to, čo hovorím – obsah, profesionálny výkon a spisovná slovenčina.
Takže ani dnes nebojujete so svojím telom o každým gram, len aby zostalo dokonalé a nepripravilo vás o nové príležitosti? Mimochodom, nedáva vám udržať si váhu zabrať viac ako pred pár rokmi schudnúť?
Skôr by som to povedala takto – ľahko sa priberá, ťažšie chudne. Takmer štyridsiatich kíl, ktoré som nabrala počas deviatich mesiacov tehotenstva, som sa zbavovala podstatne dlhšie a na pôvodnú váhu som sa dostala až po viac ako troch rokoch. Našťastie, s jej udržiavaním zrejme vďaka genetike zatiaľ nemám problém. Ale uvidíme, čo bude neskôr…
