Viem o vás, že pochádzate z Vranova nad Topľou a veľa času v detstve ste trávili na vidieku. Dopriali by ste takéto detstvo aj vašim deťom?
Všetky svoje prázdniny som trávil na dedine u starého otca. Super bolo, že ešte neexistovali žiadne mobilné telefóny, žiadne sociálne siete a najmä toto by som svojim deťom určite doprial. Aby zažili také to pravé obdobie detstva, keď jeden kamarát stačil na to, že voľný čas zrazu niečo naplnilo. Mám pocit, že priateľstvá z nášho detstva sú oveľa silnejšie, ako keď ich nadobudnete dnes.
A vraciate sa tam aj so svojimi deťmi, poznajú miesto, kde ste ako malý trávili čas?
Áno, poznajú, ale môj starý otec už nežije. Takže to už pominulo, už neexistuje ten svet, kam by som ich poslal, aby to videli a zažili tak, ako som to mal ja.
Mala som pre vás pripravenú otázku, že ktorý muž vás v živote najviac ovplyvnil. Tak už ste mi na ňu v podstate asi odpovedali.
On ma veľmi ovplyvnil, keďže som u neho trávil ozaj veľa času, každé prázdniny. Bol to človek, ktorý bol veselý, plný energie, mal plno záľub. Bol včelár, mal veľkú záhradu, stále niečo majstroval a mal veľa zvierat. Bolo to ideálne miesto pre dieťa a mladého človeka, ktorý býval v paneláku. Mne sa jeho život veľmi páčil a boli sme skrátka „dvojka“. Potom som však odišiel do Košíc a neskôr do Bratislavy na školu a už sa to tak pomaličky strácalo.
Máte tri deti. Je to u vás tak, že každým ďalším dieťaťom sa stáva pre vás otcovstvo jednoduchšie?
Vôbec nemám ten pocit. Tým, že teraz máme doma dvoch pubertiakov a k tomu maličké bábo, ktoré je úplne odkázané na vás, tak sa mi práveže zdá, že je to „krát tri“. Nemám pocit, že by nám odľahlo, lebo jedno je už väčšie a zaopatrené a už vôbec nie, že jedno by sa postaralo o druhé. Jasné, majú sa radi, ale nie je to o tom, že sa môžeme spoľahnúť, že staršie dieťa napríklad prebalí to malé. Takto to teda vôbec nefunguje :-).
Pred tým, než sa vám narodili deti, mali ste pocit, že vám tikajú biologické hodiny?
Moju prvú túžbu mať dieťa som nijako nepocítil, to prišlo úplne samo a to posledné je zas super, že prišlo, lebo máme opäť takú zábavku. Ale že by som to nejako riešil a plánoval podľa biologických hodín, to nie. Ale možno to tak niektorí muži majú.
Ste veľmi zaneprázdnený človek. Snažíte sa byť preto doma ten „dobrý tato“, alebo ste prísnejší?
Vychádzam z toho, že výchova detí musí byť v symbióze s manželkou. Nemôže byť jeden čihi a druhý hota, isté spoločné smerovanie musí byť. Ale asi manželka je tá, ktorá drží tú prísnejšiu ruku a ja potom môžem byť ten láskavejší. Ale občas prídu situácie, keď som prísny aj ja.
Hovorí sa, že dlhodobý vzťah funguje, ak máte spoločné hoby. Je to tak aj u vás?
S manželkou sme spolu už od školy, 21 rokov. A naše hoby je vlastne náš život a všetko s ním spojené, či sú to deti, voľné chvíle, dovolenky alebo náš dom a záhrada, ktorá je moja doména. To je asi to dedičstvo od starého otca, moja najväčšia inšpirácia a zdroj energie. Keď na jar začne všetko pučať, nie je nič krajšie, ako odtiaľ čerpať energiu.
Máte aj recept na šťastný vzťah?
Vždy hovorím, že to je len o tolerancii. Ak bude niekto tvrdohlavo presadzovať svoje názory a nikdy neurobí ústupky, potom sa taký vzťah skončí. Videl som svojich rodičov a aj starých rodičov, že boli k sebe tolerantní a v rodine sa nik nerozviedol. Ja tiež nie som rozvedený a verím, že sa to prenesie aj na moje deti, keďže majú možnosť vidieť fungujúci vzťah. So ženou sme sa stretli na vysokej škole a celú cestu mojím osobným a profesijným životom kráčame spolu. Rozumieme si ako ľudia a máme sa radi. Tak to je, ja mám svoju ženu rád.
Máte dni, keď ste iba doma?
Nemám. Také dni sú len medzi sviatkami a vtedy zistím, že nám niečo chýba v chladničke, a tak sa musím obliecť a ísť to kúpiť .
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Vstávam každý deň o šiestej, pretože robím raňajky a desiate deťom, no a potom ich budím a presviedčam o tom, aby mali chuť žiť a ísť do školy a prípadne ich zaveziem do školy, alebo ich berie známy, s ktorým sa striedame. Potom idem buď nakrúcať Oteckov alebo smerujem do Rádia Slovensko, kam chodím trikrát do týždňa. A večer mám voľno alebo predstavenie v divadle, alebo nakrúcam. A trikrát do týždňa chodím do fitka s partiou chlapov. To je čas, ktorý si zvyknem „urvať“ len pre seba. To je moja psychohygiena, tam sa dám do poriadku.
Ako sa to všetko dá zvládať, toľko rolí, prepínať z jednej do druhej, po nociach sa učiť scenáre?
Moja práca je aj zábavou a ja som naozaj šťastný človek, že robím to, čo ma veľmi baví. Pýtali ste sa ma, aké mám hoby – moja práca je mojím hoby. Tým, že máte lásku k svojej práci, nájdete aj silu po nociach sa učiť texty.
V noci sa učíte texty a ráno o 6.30 už ste vo fitku?
Inak sa to nedá. Je to náročné, ale iba tá nadpráca vás môže posunúť niekam ďalej.
V súčasnosti je veľkým hitom pozerať rôzne zahraničné seriály na HBO či Netflix, takmer každý má nejaký svoj obľúbený. Aj vy ste už nejaký videli?
Videl som Sedmilhářky s Nicole Kidman. V druhej sérii účinkovala aj Meryl Streep a musím povedať, že som bol očarený, ako tie herečky famózne hrajú. Meryl bola doslova ako z veľkej knihy. Na toto jediné som si našiel čas, manželka ma navnadila. Inak nemám ani veľmi kedy, ale občas by som si aj niečo pozrel, no väčšinou pred televízorom zaspím :-).
Z vás mám taký pocit, že ste človek, ktorý keď sa niečoho chytí, zmení sa to na zlato. Všetko vám ide! Je aj niečo, čo neviete?
Jasné, už viackrát sa stalo, že mi niečo nevyšlo, ale ja si vždy poviem, že asi to tak malo byť a nič si z toho nerobím. A nie som napríklad veľmi talentovaný na domáce manuálne práce, myslím tým vŕtanie a tak. Vždy radšej počkám, kým príde môj otec alebo svokor, alebo si na to niekoho zavolám.
Ľudia sa v poslednom čase veľmi zaoberajú pozitívnym myslením, motivačnou literatúrou a podobne. Aj vy sa stále snažíte byť pozitívny?
Ja na tieto veci príliš neverím. Mávam zlú náladu na jeseň, lebo neznášam krátke dni a málo svetla. Je to tým, že som znamenie lev, milujem leto a slnko. Potrebujem vitamín D, lebo ináč som nevrlý, ale skôr vo vnútri, sám k sebe ako k iným. Takže nie, určite sa nesnažím byť stále nasilu pozitívny.
Chodíte v zime aj na dovolenky do tepla?
Moja žena aj deti výborne lyžujú, takže som sa musel prispôsobiť a v zime chodíme lyžovať. O mojej lyžiarskej technike však radšej veľmi hovoriť nebudem, pretože ja som na svahu asi skôr hanbou našej rodiny :-).