Pred dvanástimi rokmi ste sa vrátili z Čiech, aby ste si zahrali v slovenskej verzii Ordinácie v ružovej záhrade lekára urgentného príjmu. Neskôr ste hrali záchranára v Zlomku sekundy a teraz anesteziológa v Sestričkách. Nalepilo sa prostredníctvom týchto úloh na vás niečo z medicíny?
Supervízori, čiže skutoční lekári a sestričky, ktorí nám hercom radia pri nakrúcaní Sestričiek, aby sme boli čo najautentickejší, sú zaskočení, keď im odpoviem medicínskym slovníkom. Takže áno, niečo sa na mňa za tie roky nalepilo, ale len v teoretickej rovine.
Už Anikó Vargovej, ktorá hrá v Sestričkách vašu partnerku Táňu, abstinujúcu od liekov na ukľudnenie, som hovorila, že podľa svetových štatistík hrozí riziko podľahnutia omamným látkam v súvislosti so zamestnaním najviac zdravotníkom a hneď za nimi ľuďom zo šoubiznisu. Pozorujete túto hrozbu vo svojom okolí?
Verte či nie, v živote som nevidel žiadnu drogu okrem marihuany. Veľa sa toho narozpráva, ale nepoznám závislých kolegov. Buď sa tomu úspešne vyhýbam, alebo ich nie je toľko, ako sa hovorí.
Ľudia v oboch týchto profesiách však pracujú pod obrovským psychickým tlakom, i keď z odlišných dôvodov. Droga sa vtedy môže javiť ako prostriedok k rýchlej úľave. Určite máte s prepracovanosťou svoje skúsenosti...
Ja som si život zariadil tak, že s ľuďmi zo šoubiznisu sa stretávam iba v práci. Moji kamaráti a blízki sú z úplne iných profesií, takže s nimi prácu neriešim a to je pre mňa najväčšia očista.
Navyše s napoly vlastnou produkčnou spoločnosťou inscenujete divadelné predstavenia, ktoré hráte na Slovensku aj v Česku. Dá sa povedať, že vás vďaka tomu netoľko netlačí finančná situácia a môžete si slobodnejšie vyberať, ktorý seriál zoberiete?
Finančná situácia je vždycky povážlivá záležitosť, ale áno, divadelná produkcia poskytuje istý druh slobody. No hlavne preto, že mám oveľa viac inej ako len hereckej práce. Od zháňania titulu cez oslovenie hercov po naštudovanie inscenácie, jej propagáciu... Je to kolobeh.
Niektoré predstavenia aj režírujete. Baví vás to aj z tejto strany?
Hovorievam, že nie som režisér, ale spolutvorca. Lebo réžia je odbor, ktorý naozaj treba vyštudovať. No tvoriť spolu s kolegami predstavenie, a pritom byť na inej strane ako zvyčajne ma baví, lebo sa mi ponúka odlišný pohľad na vec.
Všimla som si, že s divadlom chodievate až na východ, ale neviem, či až do rusínskeho Zborova, dedinky pri Bardejove, kde ste vyrastali.
V Zborove hrávame pravidelne. Veď aj preto máme zájazdové predstavenia, aby sa divadlo dostalo do všetkých častí Slovenska.
Východ má povesť oblasti, z ktorej ľudia utekajú, lebo tam nie je práca. Niektorým rusínskym dedinám dokonca preto hrozí zánik. Ako to vnímate vy? Máte tam ešte príbuzných?
Mám tam rodičov a mladšieho brata, on síce pracuje v Rakúsku, ale žije tam. Nepovedal by som, že sa odtiaľ uteká, lebo skoro všetci moji spolužiaci zo strednej školy aj veľa mladých ľudí tam ostáva.
Chodievate tam často?
Neviem, čo je často, ale pokiaľ môžeme, s manželkou sme tam aj niekoľkokrát do roka. Dcéra Dorotka na východe ešte nebola, je to predsa len ďaleká cesta autom, ale chystáme sa.
Dorotka má len niečo vyše pol roka a je vaše prvé dieťa. Ako prežívate otcovstvo?
Dorotka je úžasná. Je naša najväčšia radosť a je pre nás na prvom mieste.
Ste ten typ otca, ktorý sa chopí všetkých potrebných činností okolo bábätka alebo pred niektorými máte rešpekt?
Prebaľujem, kúpem a ak mi to práca dovolí, aj v noci k dcérke vstanem, aby si manželka mohla odpočinúť.
Keď si premietnete svoje detstvo, čo by ste dcére z neho dopriali?
Tú slobodu, ktorú sme ako deti s rovesníkmi mali. Mohli sme šantiť vonku a nevnímať čas, až kým nás rodičia nezavolali domov. Chcel by som, aby aj Dorotka mala normálne detstvo, aby ho netrávila pri počítači.
Chystáte aj nový divadelný titul?
Chceme zinscenovať predstavenie, v ktorom by mali hrať herci vo veku okolo sedemdesiatky.
To je zaujímavý počin, lebo staroba sa dnes „nenosí“, starí ľudia sú vytláčaní na okraj spoločnosti. Neobávate sa, že na také predstavenie príde málo divákov?
Práveže toto predstavenie by malo byť pre ľudí, ktorí majú starších hercov radi. Videli ich už v množstve titulov a chcú ich vidieť znova, lebo v podstate starnú s nimi. Ak sa nám to podarí, budú v ňom veľmi zvučné mená – od Božidary Turzonovovej cez Ferka Kovára, Zuzanu Kocúrikovú... A jeho premiéra by mala byť v marci budúceho roka.