Prezradím, že scenáristi vianočnej filmovej rozprávky Čarovný kamienok pripísali postavu správcu panstva do scenára až počas nakrúcania, takže ste prišli na Slovenso, do kaštieľa v Malých Vozokanoch, v posledný deň výroby... Ušili vám ju vari na mieru?
Nie je to rozsahovo veľká postava, ale významovo zaujímavá. Správca panstva, na ktoré príde mladý gróf a chce vyrúbať les, je láskavý a múdry človek. Je to v podstate kladná postava. Mňa osobne les a vôbec príroda nabíja, tam utekám po práci.
Počas svojej bohatej filmovej kariéry (natočil okolo 100 filmov) ste hrali vo viacerých rozprávkach. Bola medzi nimi aj slovenská?
Nie, Čarovný kamienok je prvá. So slovenskými hercami som ale hral viackrát. V Bratislave som napríklad nakrúcal seriál Odsúdené so zaujímavými príbehmi. Je to ale také zvláštne, že nie som tu viac rokov, a potom u vás točím za sebou aj dva filmy. Napríklad vlani v Košiciach s Romanom Luknárom Casino.sk, premiéru bude mať v septembri. V Košiciach sa chystá nakrúcanie aj ďalšieho filmu, ktorý je ale ešte v prípravnom štádiu.
Máte na Slovensku medzi hercami priateľov?
Ale áno. Roman Luknár je môj veľmi dobrý priateľ, tiež som si rozumel s Jánom Kronerom, s ktorým som v Zlíne nakrúcal rozprávku O statočnom kováčovi, no odkedy ochorel, kontakt medzi nami sa prerušil.
A vás ešte nezlomil nejaký scenárista alebo režisér, lebo aj ten váš osobný príbeh je pestrý a vhodný na sfilmovanie…
To asi nie…
Nie? Z Česka ste na konci socializmu emigrovali najprv do Anglicka, odtiaľ do Kanady, kde ste sa oženili, vyštudovali psychoterapiu a pracovali v domoch pre seniorov… Po revolúcii ste sa vrátili k herectvu aj do vlasti a šepká sa, že nedávno ste sa po druhý raz aj oženili...
Ja ale o súkromí nebudem hovoriť. Nechcem sa s ním s nikým deliť – ani s novinármi, ani s filmármi. Preto nie som ani na Facebooku, ani na Instagrame, či ako sa tomu hovorí. Nie som tam a nebudem tam. To hovorím vždy rovno pred každým rozhovorom, keď do mňa otázkami „šťúrajú...“ A keď niečo „vyšťúrajú“, to je ich problém…
Vrátim sa teda k rozprávke Čarovný kamienok, ktorá je, ako každá rozprávka, aj o zázrakoch. Stalo sa vám niečo v živote, čo by sa dalo pomenovať „zázrakom“?
Pre mňa je zázrak každý deň, keď sa prebudím a vnímam napríklad, ako spievajú vtáci. Zázrak je narodenie nového človiečika, že lietame lietadlom… Okolo nás je kopu zázrakov…
S vaším menom sa nerozlučne spája séria filmov o Básnikoch. Vďaka prvému Ako svet prichádza o básnikov ste sa stali hercom a vďaka jeho pokračovaniu ste sa vrátili naspäť do Čiech. Zatiaľ je na svete šesť filmov. Ak by sa tvorcovia rozhodli pre ďalší, ako by znela vaša odpoveď?
Kladne. Veď aj to je zázrak, že môžem hrať v niečom, čo sa ľuďom tak páči. Robí mi to radosť.
Nie je tajomstvom, že ste túžili byť lekárom, len pre nedobrý kádrový profil vás na medicínu napokon nevzali.
To je pravda, no toto povolanie som si vyskúšal práve vďaka Básnikom, kde stvárňujem lekára Štěpána Šafránka.
Viete ako psychoterapeut preniknúť do duše napríklad hereckého kolegu, s ktorým hráte na pľaci?
No to práveže nie. Pretože ľudí neskúmam a neanalyzujem. Beriem ich takých, akí sú. Ale to ani k svojej práci vlastne nepotrebujem, veď každé nakrúcanie je krátkodobé, trvá len určitý vyhradený čas.
Hráte radšej v historických kostýmoch alebo v civilných zo súčasnosti?
Pre mňa je dôležité, ako je to napísané, nie kedy a kde sa to odohráva. Vlani som robil s Irenou Pavláskovou film Pražské orgie, ktorý tiež ešte nemal premiéru. Je napísaný podľa slávneho bestselleru knihy Philipa Rotha a bolo zaujímavé vrátiť sa do Prahy do obdobia totality v polovici 70. rokov, kam prichádza slávny americký spisovateľ Nathan Zuckerman. Sú tam také zákutia Prahy, o ktorých diváci ani len netušili, ale predovšetkým to bolo dobre napísané.
Vrátim sa ešte k vianočnej rozprávke Zázračný kamienok, ktorá je aj o chamtivosti. Čo by bolo podľa vás pre takýchto ľudí najväčším trestom?
Ja si myslím, že oni sa potrestajú sami. Som presvedčený, že ono to raz príde, lebo život bez práce nie je predsa možný. Ak prídu ľahko a bez námahy napríklad synkovia bohatých oteckov k peniazom, potrestaní sú už tým, že nemajú takú radosť ako my všetci, pre ktorých je práca nielen chlebíčkom, ale prináša nám najmä uspokojenie a napĺňa nás.
A keby ste si mali znova vybrať svoju profesiu, bolo by to herectvo?
Nedokážem jednoznačne odpovedať na túto otázku, možno áno, možno nie, lebo na svete je toľko nádherných profesií. Záležalo by od okolností… Ale keby som sa znova narodil to tej doby, tak asi áno...
Ak by ste mali taký zázračný kamienok, čo by ste chceli zmeniť, čo by ste si želali na prvom mieste?
O ilúzie o svete som už dávno prišiel, no nie o nádej. Viem, že žiť sa oplatí. Ak by v mojom živote mohlo zostať všetko tak, ako je to aspoň teraz, bolo by to fajn.
