Rudko už mal rok. Ako sa prejavuje?
Už viac ako tri mesiace chodí a je veľmi pohybovo aktívny, myslím si, že aj pohybovo nadaný a že to má po Miškovi. Strčí sa do každej fúgy medzi nábytkom, na posteľ rýchlo vylezie aj z nej zlezie. A keď padá, dokáže sa pri tom tak otočiť, že sa ani neudrie. Keď sme na návšteve u niekoho, kto má pokojnejšie dieťa, je to, akoby sa stretli dva svety. Jeho rodičia si aj posedia, kým my za Rudkom beháme od rána do večera. Sme šťastní, že sa tak rád hýbe. Pani, ku ktorej s ním chodíme na cvičenie, povedala, že na ňom vidno, ako dobre sa cíti vo svojom tele.
Podarí sa vám niekedy na chvíľu vzdialiť od materských povinností? Alebo to nepotrebujete?
Nemôžem sa tváriť, že mi nepadne dobre raz za čas si vyvetrať hlavu. Aj ja potrebujem psychohygienu. Inak mám počas dňa voľno hodinku, hodinu a pol, keď Rudko spí. Vtedy si niečo pozriem, prečítam alebo si s niekým zatelefonujem. A potom sa až večer porozprávam s Miškom. No väčšinou zaspím, keď uspávam Rudka a zobudím sa až v noci. Hoci niekedy sa aj pol hodinu snažím premôcť, sedím a pozerám do steny, napokon aj tak zaspím (smiech).
Máte nejakú parťáčku, s ktorou kočíkujete a delíte sa o materské radosti a starosti v blízkom okolí domova?
Vďakabohu. Zoznámili sme sa na cvičení s deťmi, má dievčatko o týždeň mladšie od nášho Rudka a myslím si, že sme si aj vzájomne prínosom. Pomáhame si, veľmi veľa sa spolu nasmejeme a som za ňu veľmi vďačná. Nielen preto, že máme rovnaké mamičkovské témy, ale aj preto, že si máme čo povedať, aj keď deti spia. Lebo to, že má niekto dieťa, ešte neznamená, že si s ním sadnete.
Netvoríte s Petrou Polnišovou nejakú zábavnú novinku aj pre televíznych divákov?
Teraz nechceme, lebo ja si chcem materstvo a syna naozaj užiť. Že občas vybehnem na nakrúcanie Hornej Dolnej, Inkognita alebo donedávna Klamal by som ti?, je momentálne po pracovnej stránke môj strop. Lebo čím viac by som pracovala, tým náročnejšie by som to zlaďovala so starostlivosťou o syna. Odkedy som porodila, dostala som kopec ponúk, aj hereckých, aj moderátorských, ale povedala som si, že si vyberiem iba tie, ku ktorým mám silný vzťah.
Nestretávate sa s Petrou spolu aj mimo nakrúcania?
Peťka už má väčších synov, majú iné potreby ako náš ročný Rudko, ktorý ešte dvakrát, niekedy aj trikrát do dňa spí. Kým ho nakŕmim, oblečiem a vyjdeme von, pomaly zase musí ísť spať. A keď už si s niekým dohodnem stretnutie, nemôžem mu po piatich minútach povedať: „Prepáč, už zase idem kočíkovať.“Takže ešte chvíľočku musím počkať, kým budeme kompatibilnejšie.
Čo bolo pre vás v šou Klamal by som ti? zložitejšie –vymýšľať si príhody alebo odhaliť, či ide o pravdu alebo lož?
Človek si povie, veď mám kopec príhod... Lenže musíte vybrať také, ktoré majú hlavu aj pätu a nejde v nich len o nejaký váš interný humor s kamarátkou. A keď vás začnú kolegovia bombardovať otázkami, nesmiete na sebe dať znať, že tápete, ale musíte svoje rozprávanie uchopiť tak, aby bolo presvedčivé, malo príbeh, vtip aj pointu. Takže jedno aj druhé je asi rovnako ťažké.
V súkromí niekedy preháňate alebo si z kamarátov uťahujete len preto, aby sa v závere aj oni dobre pobavili?
Mňa baví ten typ humoru, pri ktorom poviete niečo absurdnejšie s vážnou tvárou a pozorujete, že prijímateľ je trošku v rozpakoch. Špeciálne, keď je to dobrý adept, ako napríklad Peťka Polnišová. Veď čo iné nám v živote zostáva, hádam sa nebudeme všetci tváriť ako pred umretím.
